:: Kto je vlastne dobrovoľník?
:: Terminológia dobrovoľníctva
:: Typy dobrovoľnej činnosti a služby
:: Charakteristické oblasti dobrovoľníctva
:: Bariéry rozvoja dobrovoľníctva


• Je to neplatená činnosť vykonávaná z vlastnej vôle v prospech druhých, táto činnosť umožňuje na jednej strane nielen slabším, menej zdatným či odkázaným na pomoc zapájať sa do života spoločnosti, ale na strane druhej nezriedka prispieva k posilňovaniu sebaúcty a sebadôvery tých, ktorí takúto pomoc poskytujú. Spôsobuje to najmä skutočnosť, že základom dobrovoľníctva je spájanie ľudskej a profesionálnej pomoci, ktorá nezriedka obohatí tak darcu, ako aj obdarovaného.

• Dobrovoľníkom sa môže stať každý. Osoba na začiatku svojej pracovnej či profesionálnej kariéry, dôchodca, či osoba s určitým fyzickým obmedzením. Dobrovoľníci však nie sú iba dobrodinci či pomocníci z radov občanov so silným sociálnym cítením, ale nezriedka aj odborníci z radov právnikov, technikov, lekárov alebo iných oblastí.

• Status dobrovoľníka slovenská legislatíva nepozná. Napriek tomu naša občianska spoločnosť registruje ľudí, ktorí sú ochotní spolupracovať a pomáhať, jednoducho, aktívne pôsobiť v rôznych oblastiach spoločenského života. Najmä vďaka týmto ľuďom sa pomaly mení aj kultúrny a sociálno-politický postoj verejnosti voči dobrovoľníctvu. I naša spoločnosť si začína uvedomovať, že štát vo svojom transformačnom procese na všetko nestačí. Je preto potrebné začať s osvetou. Významnú rolu v tejto oblasti zohrávajú samotní mladí ľudia.

Dobrovoľníctvo zahŕňa nielen činnosť na miestnej a národnej úrovni, ale aj medzištátne a medzinárodné programy. Dobrovoľníci zohrávajú úlohu v humanitárnych programoch OSN, v technickej spolupráci, obrane ľudských práv, v kampaniach na podporu zvyšovania gramotnosti a ochrany životného prostredia.

---

Dobrovoľníctvo je jedným druhom prosociálneho správania. Každý si pod týmto pojmom predstavuje niečo iné. Ťažko by sa hľadal niekto, kto ešte nikdy nebol v niečom ako dobrovoľník.

Kto je to vlastne dobrovoľník?

Je to človek, ktorý bez nároku na finančnú odmenu poskytuje svoj čas, svoju energiu, vedomosti a schopnosti v prospech ostatných ľudí alebo spoločnosti. Rola dobrovoľníka je vymedzená tak, aby sa príjemca pomoci mohol na ňu v dohodnutom rámci spoľahnúť. Slobodne a dobrovoľne zvolená aktivita a pomoc sú tým, čo činí z dobrovoľníka nositeľa procesu zmien v spoločnosti. Jeho tvorivá energia je silou, ktorá pomáha hľadať a otvárať zdroje a možnosti nových riešení. Tým sa stáva mostom v procese spolupráce medzi štátom, komerčným sektorom a sektorom neziskových organizácií.

Terminológia dobrovoľníctva

Dobročinnosť – niekedy používame pojem filantropia, je to ľudomilnosť, pomoc sociálne slabým. Je jednou z občianskych cností, ktorá v našej kultúre má svoje korene v kresťanskej a ešte hlbšie v židovskej morálke. Dobročinnosť môžeme rozdeliť na dve formy, a to darcovstvo a dobrovoľníctvo. Darcovstvo sa týka peňažných či nepeňažných darov určených priamo občanom, ktorý túto pomoc potrebujú, alebo na zbierky, ktoré podporujú verejnoprospešné aktivity, nadácie alebo fondy.

S dobrovoľníctvom je to zložitejšie. Pre dobrovoľnú činnosť, zameranú prevažne na rodinu príbuzenstvo a susedov môžeme použiť termín občianska výpomoc alebo susedská výpomoc. Pre dobrovoľnú činnosť prebiehajúcu obvykle v rámci komunity vytvorenej v obci, okolo fary, športového klubu a pod. používame termín vzájomne prospešné dobrovoľníctvo. Hranice medzi týmito dvoma typmi dobrovoľníctva nie sú ostré. Oba typy sa vyznačujú spontánnosťou a neočakávaním finančnej odmeny. Dobrovoľníctvo, na ktorom stavajú neziskové organizácie a ktoré organizujú dobrovoľnícke centrá, označujeme ako verejnoprospešné dobrovoľníctvo. Má podobné rysy ako občianska výpomoc, ale zároveň sa vyznačuje ďalšími znakmi. Rola dobrovoľníka je vymedzená tak, aby sa príjemca dobrovoľnej pomoci na ňu mohol v dohodnutom rámci spoľahnúť. Preto partnerom dobrovoľníka je obvykle organizácia, ktorá mu ponúkne príležitosť k dobrovoľnej činnosti.

Dobrovoľnícka organizácia je organizácia, ktorá sa zaoberá prevažne organizovaním dobrovoľnej činnosti.

Typy dobrovoľnej činnosti a služby

Z hľadiska historického vývoja rozoznávame dva modely dobrovoľníctva: európsky a americký model.

Európsky model dobrovoľníctva – komunitný
Je vývojovo starší. Na základe spoločných záujmov sa dobrovoľníci stretávajú v prirodzenom spoločenstve, akým je cirkev, či športová alebo detská organizácia. Z niektorých komunít sa stávajú profesionálne dobrovoľnícke centrá, ale špecializované na určitú sociálnu alebo vekovú skupinu, či určitý druh dobrovoľnej činnosti. Centrá si naďalej držia svoje komunitné charakteristiky, osobné priateľské vzťahy sú nosnou silou ich činnosti.

Americký model dobrovoľníctva – manažérsky
S dobrovoľníkmi pracujú profesionálne vedené dobrovoľnícke centrá, ktoré vyhľadávajú altruisticky zameraných občanov a ponúkajú im dobrovoľníctvo v radoch ľudskej činnosti a organizovania. Centrum je postavené na profesionáloch, ktorý majú dostatok sociálneho cítenia a emocionálnej inteligencie, aby mohli úspešne vykonávať svoju profesiu.

Komunitný model prevláda tam, kde sú dobré medziľudské vzťahy, čiže hlavne v charitatívnych a humanitárnych organizáciách cirkví a náboženských spoločností. Manažérsky model má svoje miesto vo väčších mestách, jeho záber je širší a môže účinnejšie prepojovať potreby dobrovoľnej pomoci s ponukou od občanov.

Z hľadiska cesty, ktorou sa dobrovoľníctvo uberá, rozlišujeme dobrovoľníctvo, ktoré vzniká „zdola nahor“ (je založené na neformálnej skupine priateľov, ktorí sa pustili do spoločnej činnosti a postupne dozrieva k neformálne štruktúrovanej skupine a ďalej až k registrovanej neziskovej organizácii) a dobrovoľníctvo, ktoré pôsobí „zvonka dovnútra“ (ide o štruktúrovanú organizáciu, v ktorej pracujú profesionáli).

Podľa role, ktorú dobrovoľník zohráva v organizácii, môžeme organizácie rozdeliť do troch typov:
• na dobrovoľníkoch je priamo závislý chod organizácie. Tento typ je charakteristický napr. pre zaisťovanie humanitných akcií, pre ekologické iniciatívy a kampane. Dobrovoľníci sú v tomto prípade rozhodujúcou silou organizácie. Bez ich účasti by nebolo možné realizovať príležitostné akcie, ktorými organizácia prezentuje a naplňuje svoje poslanie,
• dobrovoľníci vykonávajú svoju činnosť spolu s profesionálnymi zamestnancami. Dobrovoľná činnosť nie je základom existencie organizácie. Tento typ sa najčastejšie objavuje v sociálnych a zdravotníckych zariadeniach. Keby tu neboli dobrovoľníci, tieto miesta by museli byť zaplnené profesionálmi. Čiže dobrovoľníci významne prispievajú k zníženiu finančných nákladov organizácie,
• činnosť dobrovoľníkov nie je pre vlastný chod organizácie nepostrádateľná, ale dobrovoľná činnosť pomáha skvalitňovať poskytované služby, či uľahčovať prevádzku. Ide tu o aktivity, ako sú prechádzky s klientmi, výtvarné, či jazykové krúžky a iné voľnočasové aktivity. Dobrovoľníci tu predstavujú doplnenie služieb či zvýšenie ich kvality, ale organizácia by bez nich mohla existovať.

Z hľadiska časového vymedzenia rozlišujeme dobrovoľné zapojenie sa pri jednorázových akciách (zbierka, benefičný koncert...), dlhodobú dobrovoľnú činnosť (poskytuje sa opakovane a pravidelne, napr. tri hodiny, raz do týždňa po dobu jedného roka) a dobrovoľnú službu (dobrovoľný záväzok na niekoľko mesiacov až rokov, obvykle mimo svojej krajiny).

Charakteristické oblasti dobrovoľníctva

Ochrancovia životného prostredia – patria k najlepšie organizovaným organizáciám s celoštátnou pôsobnosťou a prepojením na medzinárodnú sieť. Zapájajú sa do riešenia problémov tiež ako politický subjekt, čo sa týka problematiky jadrových elektrární, stavbou diaľnice a iných problémov. Spolupracujú s nimi dobrovoľne aj významný odborníci, majú širokú publicitu v masmédiách, pretože dokážu na seba a na vybrané problémy výrazne upozorniť. Najznámejšie z nich sú Deti zeme a Greenpeace.

Humanitné organizácie a organizácie na ochranu ľudských práv – začali vznikať prevažne po roku 1989 a v posledných rokoch sa významne zviditeľnili v súvislosti s tragickými udalosťami na Balkáne, v Čečensku a ďalších konfliktných oblastiach sveta. Pádom železnej opony získali naši občania povedomie o problémoch v okolitom svete a tiež možnosť aktívne do diania zasahovať. Okrem pôsobeniach vo vojnových oblastiach sa dobrovoľníci z humanitných organizácií podieľajú na vnútroštátnych akciách. Medzi takéto organizácie patria aj Amnesty International a Ľudia proti rasizmu.

Kultúrna oblasť zahrňuje celú škálu neziskových organizácií, ktoré sa zameriavajú hlavne na ochranu a revitalizáciu kultúrnych pamiatok. Ich pôsobnosť je obvykle regionálna, daná miestnymi podmienkami a potrebami. Častokrát bývajú spojené s konkrétnou kultúrnou pamiatkou, hradom, zámkom, galériou, či múzeom.

Športová a vzdelávacia činnosť – ide hlavne o tradičné záujmové krúžky, telovýchovné a turistické oddiely, v minulosti to boli hlavne skauti a pionieri.

Zahraničná dobrovoľná služba – na Slovensku sa tento typ dobrovoľníctva objavuje až po roku 1989, keď k nám prišla rada dobrovoľníkov predovšetkým z USA a zo západnej Európy. Ich činnosť bola prevažne zameraná na vyučovanie jazyka. Postupne aj u nás vznikajú organizácie, ktoré sa venujú vysielaniu dobrovoľníkov do zahraničia, sú to hlavne mladí ľudia, ktorý sa zúčastňujú letných „workcampov“, ale aj dlhodobých pobytov v zahraničí.

Bariéry rozvoja dobrovoľníctva

Dobrovoľníctvo je našou verejnosťou doteraz chápané ako niečo výnimočné. Hlavnou bariérou väčšieho rozvoja je pasivita pri vyhľadávaní a získavaní dobrovoľníkov, ďalšími bariérami sú:
• nedostatočné riadenie činnosti dobrovoľníkov,
• nezáujem o dobrovoľníkov,
• obavy z rizika úrazu,
• obavy zo zneužitia klienta dobrovoľníkom,
• nedôvera v čestné motívy dobrovoľníka,
• pracovná vyťaženosť súčasných pracovníkov,
• nedostatok informácií o dobrovoľníctve a názor, že u nás nie sú záujemcovia o dobrovoľníctvo.

Čo dobrovoľníkov podporuje
• Majú pocit, že sú oceňovaní.
• Uvedomujú si, že ich prítomnosť niečo znamená.
• Majú nádej na zmenu, postup vo svojej činnosti.
• Dostáva sa im uznania na verejnosti aj súkromne.
• Majú pocit, že dokážu zvládnuť predkladané úlohy.
• Majú pocit spolupatričnosti a tímovej práce spolupracovníkov.
• Podieľajú sa na riešení problémov, na rozhodovaní a na stanovení cieľov organizácie.
• Uvedomujú si, že v dôsledku ich činností sa deje niečo podstatného.
• Ich osobné potreby sú uspokojované.

Čo dobrovoľníkov brzdí
• Zisťujú veľký rozdiel medzi svojimi očakávaniami a skutočnou činnosťou.
• Majú pocit, že ich činnosť je k ničomu.
• Nedostanú žiadnu spätnú väzbu, ani pochvalu či ocenenie.
• Úlohy sú príliš rutinné, žiadna rozmanitosť.
• Cíti nedostatočnú podporu spolupracovníkov.
• Úloha neprináša žiadnu prestíž.
• Činnosť im nedáva možnosť osobného rastu.
• Majú príliš malé možnosti prejaviť iniciatívu, či tvorivosť.
• Cíti napätie medzi spolupracovníkmi.