Základné informácie o dobrovoľníctve

1. reportáž: Neviem kde začať, ako začať, čím začať.... Začnem asi prvou spomienkou, ktorá mi napadne:) Asi pred týždňom ma jeden môj kolega zobral na skúšku divadelnej hry, v ktorej hrá. Bola som nadšená, lebo nikdy predtým som nebola v zákulisí. Boli sme však hladní, tak sme skočili do carry out reštaurácie. Pokračovanie stiahnuť. (.pdf, cca 33 Kb, upravila a diakritikou opatrila Mackie)

2. reportáž: Dnes nemusím veľa rozmýšľať o tom, čo by som vám napísala. Práve som sa vrátila z „prechádzky" s dvoma "našimi" teenagermi (skôr mi robili ochranku na ceste do obchodu, ktorý je našťastie vzdialený asi iba päť minút, lebo už bola tma a tu je to vraj nebezpečné pre biele dievča chodiť samé po zotmení, aj keď ja som trochu rebel a občas to porušujem, lenže s čerty nie sú žerty). Pokračovanie stiahnuť. (.pdf, cca 32 Kb, upravila a diakritikou opatrila Mackie)

Rozhovor s Michalou Galandovou
(uverejnený v novinách South East White House, marec 2007)

Mishka Galandova
An Up-Close Interview with SEWH's Most Exotic Volunteer!

Michala has spent almost 6 months interning at the SEWH

Introduction: My name is Michala and I am an intern at the SEWH. I was born and raised in Kosice – the second largest town in Slovakia (population - 300.000). So I am a city girl. I started a social work program at the university. It is a 5 year program that ends with an MSW. I finished my third year, took a year off and came to serve at the Southeast White House for a year as an intern.

How is Southeast different from your hometown? How is it similar?
There are a lot of similarities. We have a river close by and a small lake and a lot of trees and playgrounds but the are mostly tall apartment buildings in my hometown. The part of my town where I grew up is much smaller. Maybe like 30.000 people. But it is not so dangerous.

What have you enjoyed the most about being at the Southeast White House?
That is a tough question. There are a lot of things that I enjoy, like hanging out with kids, taking them on different trips, serving the community, getting to know new people and their stories...but the "thing" that I enjoy the most is that the people who work and volunteer at the Southeast White House are a family. My family. And we are trying to be a family for everybody. For me it is very important because I know that there are people who will support me, listen to me, help me, cry with me, hold me tight, laugh with me … In the world it does not happen often that you can call a family people that you did not know six months ago.

What have you been learning about servant leadership?
I do not know if this is about servant leadership but I learned that you cannot expect from people something that you do not do. You have to be an example. You should not judge anybody according to their appearance or first impression because you do not know them, you do not know their story. I learned to have my eyes and ears open to see a need and my hands and feet and smile ready to meet those needs. If you can do something on your own, do it, if not ask for help. Do not get into other peoples' business...and have your heart open for every person. Love is the key...

How is it different serving in the U.S. verses serving in Slovakia?
In the U.S. you have more opportunities to serve. I think that it does not matter where you serve. Everywhere there are people that need your help and love.

Res publica
Interview s Mgr. Michalom Šimom, podpredsedom Akademického senátu (AS) FF PU za študentskú časť

Prioritou zástupkýň a zástupcov študentskej časti Akademickej obce je obhajovať záujmy študentiek a študentov študujúcich na FF PU. Záujmy študentiek a študentov obhajujeme napríklad v legislatívnej oblasti (Štatút FF PU, Študijný a skúškový poriadok a iné dokumenty), ale organizovali sme aj konkrétne podujatia.

Mohli by ste nám povedať aké podujatia sa vám podarilo zorganizovať v uplynulom období ?

Aj vďaka nám sa podarilo zabrániť spoplatneniu vysokoškolského štúdia. Novelu Zákona č. 131/2002 o vysokých školách presadzoval vtedajší minister školstva p. Fronc. Proti tejto novele sme na PU zorganizovali petičnú akciu, ku ktorej sa pridali aj ďalšie východoslovenské univerzity. No okrem tejto sú tu aj ďalšie akcie, ktoré sme zorganizovali. Napr. Koncert na podporu dobrovoľníctva, ktorá sa konal 12. 10. 2005 vo VŠA areáli a bol oň medzi študentkami a študentmi veľký záujem. Ďalej to boli napr. Dni študentstva v novembri v rokoch 2004, 2005 a 2006, organizovanie plesov (Univerzitný 2006, 2007, ale aj katedrové akcie) a organizovanie viacerých prednášok osobností spoločenského a politického života.

Vy ste študovali v nekreditnom systéme a v súčasnosti študujete v kreditnom systéme. Aké zmeny vnímate v štúdiu kreditného systému oproti nekreditnému systému?

Kreditný systém prináša pre študentky a študentov istú voľnosť, pretože si študentky a študenti môžu voliť z povinne voliteľných, alebo z výberových predmetov, ktoré ponúka daný inštitút. Kreditný systém ponúka istú variabilitu štúdia. Bohužiaľ zo všetkých predmetov, ktoré si študentky a študenti môžu zvoliť, sa všetky nerealizujú. Častokrát je to kvôli menšiemu počtu študentiek a študentov, ako je potrebný pre otvorenie daného predmetu, alebo kvôli nedostatku financií. Kreditný systém má pre študentky a študentov aj ďalšie negatívum. Zápočty sú hodnotené podobne ako skúšky (teda od A po FX). V starom systéme, v ktorom momentálne študujú študentky a študenti 3-5 ročníka, sa pri zápočtoch iba uvádza započítané - nezapočítané.

Povedzte mi, prosím, čo podľa Vás potrebujú študenti z Vašich skúseností. Na čo sa sťažujú, ich pripomienky, návrhy ...

V minulom roku sa sťažovali na nejednoznačnosť výkladu Študijného a skúškového poriadku v kreditnom systéme. Nie všetky termíny skúšok vyučujúce a vyučujúci dodržali. Ako negatívum študentky a študenti vnímajú povinnosť zvoliť si predmety do nasledujúceho semestra, aj keď nevedia, či sa daný predmet bude realizovať. V prípade, že sa potom nimi zvolený predmet neotvorí, majú študentky a študenti problém s dodržaním minimálneho počtu kreditov. Ako príklad uvediem študenta Histórie. V zimnom semestri si musí do určitého dátumu zvoliť predmety na celý príslušný akademický rok, teda aj na letný semester (napr. paleografický seminár) no a v letnom semestri sa potom vôbec tento seminár nemusí otvoriť z vyššie spomenutých dôvodov. Aj mne osobne sa stalo, že som si chcel dať predmet, ktorý bol v ponuke a napokon sa neotvoril.

Ako hodnotíte (ako študent) podmienky štúdia na doktorandskom stupni?

Už dva roky prebieha doktorandské štúdium v kreditnom systéme. Nielen pedagogická, ale aj odborná a publikačná činnosť je hodnotená kreditmi. Doktorandské štúdium teda pozostáva z pedagogickej a vedeckovýskumnej činnosti doktoranda. Na postup do vyššieho ročníka je potrebných 45 kreditov. Podobne ako v nižšej forme štúdia, aj na doktorandskom štúdiu sú predmety, ktoré sú povinné a voliteľné. Doktorandské štúdium už poskytuje istú slobodu vo výbere predmetov. Napr. môžete publikovať a dostanete povedzme 5 kreditov, riešiť vedecký grant za 10 kreditov či viesť rôzne práce ŠVOČ, bakalársku, diplomovú s rôznym počtom kreditov. Musím ešte ale poznamenať, že pri všetkých formách štúdia v kreditnom systéme bol v uplynulom roku veľký problém s AIS systémom.

Mikulášsky koláčik 2006 (11. 12. 2006)

Tohtoročný zápočtový (pre niektorých pedagógov, študentky a študentov aj skúškový) týždeň, sa začal na našej PU sladkou akciou, nazvanou Mikulášsky koláčik 2006. O interview som poprosila naše aktérky a aktérov, štvrtáčky a štvrtákov Sociálnej práce, 3. skupiny. Za všetky organizátorky a organizátorov mi interview poskytli: Beáta a Zuzana Ondrľové, Silvia Šalkovská a Michaela Zakrevská.

Čo Vás viedlo k pokračovaniu tejto akcie? Prečo ste si vybrali práve toto centrum pre vašu akciu?

K pokračovaniu akcie Mikulášsky koláčik 2006 nás viedla úspešnosť predošlých ročníkov, voľný čas a chuť spraviť niečo užitočné pre ľudí, ktorí to potrebujú. Napr. OZ Barlička, chránené bývanie Čenčice, Žakovce a tento rok je to akcia organizovaná pre materské centrum Bambino. Spoluprácu s MC Bambino v Poprade nadviazali organizátorky akcie v rámci odbornej praxe.

Prečo ste si vybrali práve zápočtový týždeň pre konanie tejto akcie?

Zápočtový týždeň sme si vybrali práve preto, lebo v tomto čase sa na akademickej pôde nachádza najviac pedagógov a pedagogičiek, študentiek a študentov. Našou akciou sme chceli osloviť čo najväčší počet ľudí.

Vidím tu krásne medovníky, sviečky... To všetko ste spravili vy sami?

Na tejto akcii ponúkame výrobky materského centra, ktoré si vyrábajú sami, ale aj naše domáce koláčiky a tiež ručne vyrobené svietniky, ktoré sme vyrobili vo voľnom čase.

Kto vám pomáhal pri spoluorganizovaní vašej akcie?

Pod spoluprácu tejto akcie sa nám podpísala riaditeľka Inštitútu edukológie a sociálnej práce, Prof. PhDr. Anna Tokárová, CSc. a s organizačno–technickým zabezpečením nám pomáhal Mgr. Martin Béreš, ktorému sa chceme touto cestou aj poďakovať.

Dúfam, že sa v budúcnosti bude podobná akcia realizovať.

Ak bude čas a chuť, tak budeme podobnú akciu organizovať.

Za interview ďakuje a veľa vyzbieraných peňazí želá Martina Šimková (2 SOPb).

Vilo, si na začiatku napínavej cesty za vedomosťami. Udomácňuješ sa, komparuješ predstavy a realitu. Akú máš predstavu o dobrovoľníctve na PU? Ktorá oblasť Ťa najviac zaujala a čím?

Na PU som ešte len ucho, nepoznám tu toho veľa. Ešte sa len rozhliadam. Prvý rok bude ešte veľmi ťažký, uvidíme v druhom. Zatiaľ som do spoločného diela ničím neprispel. Dúfam, že sa to zmení. A tie oblasti... je to jedno. Kde je potrebná zvyšná ruka, prečo nie?

Veľa štúdií a rodičov sa zhodujú v tom, že mnoho mladých ľudí netrávi svoj voľný čas zmysluplne, naopak ty sa rozdávaš na všetky strany. Čo Ťa napĺňa alebo čo Ti chýba?

Videl som veľa štúdií, porovnával som... Niekto začať musí! Niekto musí tým mladým ukázať, že sú aj iné možnosti ako televízor a počítač. V mojej činnosti, v našom oddiele (skauting) je toho strašne veľa, čo mi pomáha a čo ma napĺňa. Tak prečo nie ich!? Mám rád ten pocit, keď ma ľudia spoznávajú na ulici, lebo vedia, že sa niečím líšim. Rád pomáham druhým, aj keď sú to ľudia ktorých poznám. Neraz som skoro vyhorel, ale vždy som našiel nejakú nabíjačku... a tak som ešte tu!

V tejto modernej a uponáhľanej dobe je pojem dobrovoľníctvo fenoménom, ktorému podľahlo mnoho mladých. Čím je pre Teba? Ako Ťa obohacuje? O čo Ťa ukracuje?

Čím? Životom. Už päť rokov je mojím životným štýlom. Bez dobrovoľníctva by som asi nikdy nezistil, čo vo mne je. Posledné 2 roky pracujem aj s deťmi mladšími ako 15 r. Nikdy by som nepovedal, že to dokážem! Pozitív je nespočetne veľa. Z negatív – to bude asi len málo času – škola, oddiel, rodina... bude to ešte zaujímavé!

Na záver asi už len otázka, ktorá mohla byť aj na začiatku, ale ty si jej dal veľmi zaujímavý, ba až filozofický poddext: Veľa sa hovorí o celoživotnom štúdiu. Čím si Ťa získala Andragogika? Čo pre Teba znamená štúdium, vzdelanie, pomoc ľuďom či viera a hodnota života?

Andragogika ma zaujala najmä názvom!? Nemal som presne ani šajnu, kde to “leziem“... Mal som viacero alternatív, kde študovať. A som rád, že som tu. Andragogika mi môže pomôcť a ja môžem pomôcť iným. Spoznávam úplne nový svet.
- štúdium – dvere do sveta, dvere do života;
- vzdelávanie – prostriedok, ako pomôcť iným;
- pomôcť ľuďom – život, jeho zmysel;
- viera – ťažko povedať, ešte sa len hľadám, ale určite som veriaci; svoje krízy viery som si prežil, dúfam, že ďalšie neprídu!
- hodnota života - ? (ešte neviem)

Za rozhovor ďakuje a veľa úspechov v osobnom i pracovnom živote želá Jana Fekiačová.

V súčasnosti (akademický rok 2005/2006) študujete v rámci programu Erazmus v Ústí nad Labem na Fakulte Sociálno-Ekonomickej Univerzity Jana Evangelisty Purkyně sociálnu prácu. Sú na tejto škole študenti (študentky), ktorí pracujú ako dobrovoľníci (dobrovoľníčky)? Ak áno, odhadnite aj ich počet.

Áno. Ešte na začiatku by som chcela spomenúť, že informácie, ktoré týmto spôsobom sprostredkujem, mám od svojej spolužiačky Helenky Kopeckej. Presný počet sa nám nepodarilo zistiť, ale odhadom by to mohla byť štvrtina študentov. Na FSE UJEP sa SP končí bakalárskymi skúškami, takže odbor má 3 ročníky, s počtom cca 50 študentov (študentiek) v ročníku.

Ako je organizovaná dobrovoľnícka práca týchto študentov (študentiek)?

V Ústí je veľké Dobrovoľnícke centrum, ktoré má v súčasnosti 3 Programy: 5P, KOMPAS, PROPOLIS.

5P je program, kedy sú na základe žiadostí rodičov detí, vyberané detičky, ktorým sa študenti a študentky následne venujú. Sú to 2 hodiny jeden krát v týždni. Deti nemusia byť ani zo sociálne slabých rodín, ani z neúplných resp. rozvrátených rodín. Sú to väčšinou deti so slabou sociálnou adaptáciou, prípadne slabšími psychickými poruchami. Študenti a študentky po roku práce v tomto programe automaticky získavajú certifikát starostlivosti o dieťa, ktoré potom môžu využiť ako au-pair.

KOMPAS je program, kedy dvaja študenti či študentky vedú skupinu 8 rovnako starých detí. Skupiny sa robia v popoludňajších hodinách a majú charakter Peer skupín.

PROPOLIS je program, kedy študenti a študentky chodia doucovat deti zo sociálne slabších rodín priamo domov. Sú to deti navštevujúce ZŠ.

Dobrovoľníci sú samozrejme stále supervidovaní. Pred nástupom do nejakého programu musia absolvovať školenie v Dobrovoľníckom centre. Takéto školenia sa robia aj počas práce v programe. Všetky školenia si študenti a študentky hradia sami, je to cca. 200,- Kč na víkend. O voľných dobrovoľníckych miestach sú študenti a študentky informovaní prostredníctvom letákov v škole, taktiež na začiatku štúdia sa študentom prídu predstaviť predstavitelia a predstaviteľky organizácií a centier osobne. No väčšina z aktérov a aktériek v dobrovoľníckej činnosti pokračuje už zo strednej školy.

Čím (alebo kým) sú podľa Vášho názoru motivovaní dobrovoľníci a dobrovoľníčky?

Citujem Helenku: „Nikým, oni chcú pomáhať. Majú vnútorný záujem, na základe ktorého sa už na tento odbor hlásili.“ Ale toto sa opäť samozrejme nedá aplikovať na 100 % študentov SP na FSE.

Nie, dobrovoľnícky nepracujem. Aspoň nie dlhodobo. Ale bola som dobrovoľníčkou pri jednorazových akciách. No ono to samozrejme nestačí.

Viete o snahe našej katedry podporovať dobrovoľnícku prácu študentov a študentiek? Ako ju hodnotíte? Čo by sme mali robiť inak?

Viem. Je to určite dobrá snaha, myslím, že je aj dostatočne „medializovaná“. Čo by ste mali robiť inak? Neviem, možno ju zaradiť medzi povinné predmety ... ale nič sa nedá robiť nasilu. Niektorí študenti by dobrovoľnícku prácu nerobili doslova ani s nožom na krku, iní sa už ako dobrovoľníci narodia... je to o ľuďoch!

Myslíte si, že by študenti sociálnej práce mali počas štúdia dobrovoľnícky pracovať v sociálnych službách?

Neviem, či práve v sociálnych službách, ale dobrovoľníctvo by si mali aspoň vyskúšať, aby vedeli, čo ich čaká po škole. Lebo sociálna práca je o obetovaní sa druhému, a o tom je dobrovoľníctvo ...

S Kristínou Štullerovou (a nepriamo aj jej spolužiačkou z FSE UJEP Helenkou Kopeckou) sa zhovárala PaedDr. Tatiana Matulayová, PhD.

FSE UJEP v Ústí nad Labem - link

Rozhovor s Ing. arch. Evou Lorenzovou, predsedníčkou OZ DOMOV V RODINE (12. 10. 2005)

Pre niektorých je “domov v rodine“ samozrejmosť, pre iných nesplniteľný sen. Vás táto túžba splniť “domovákom“ tento sen a zmeniť ho na skutočnosť primäla k podpore rodín, ktoré im tento sen plnia. V deň podpory náhradných rodín organizujete verejnú zbierku, na ktorej dobrovoľníci predávajú srdiečka za symbolických päť korún. Počula som, že najusilovnejších dobrovoľníkov čaká odmena. Prezradíte nám viac?

Tento rok je to už štvrtý ročník. Minulý rok sa nám podarilo vyzbierať 100 000,- Sk, čo je pre nás veľmi povzbudzujúce a svedčí to o tom, že 20. september sa pomaly dostáva do povedomia širokej verejnosti aj vďaka podporným aktivitám občianskych združení a medializácii zo strany médií (napr. rádiá Lumen a Regina), ktoré prichádzajú na tlačovú konferenciu, ktorú usporadúvame pred verejnou zbierkou. A pre najšikovnejších je pripravená odmena v podobe pobytu s rodinami.

V médiách sa stretávame často s podporou detských domovov na realizáciu (často jednorázových) projektov pre detské domovy. Kam poputuje výťažok Vašej – Našej zbierky?

Tento rok by sme chceli podporiť Centrum náhradných rodín v Košiciach, rekreačno – vzdelávací pobyt, ktorý by sa mal uskutočniť budúci rok a v neposlednom rade náhradné rodiny, ktoré sa ocitli vo finančnej kríze. Zatiaľ sa nám podarilo vyzbierať 50 000,- ale stále nie je v našich silách podporiť všetky rodiny tak, ako by sme chceli, keďže verejnosť radšej podporí detské domovy.

Verejnosť sa často mylne domnieva, že detské domovy najlepšie pripravia deti na život. Nevidia to, že sa tam naučia len právam, nenaučia sa ani zodpovednosti, ani povinnostiam. Preto sa, bohužiaľ, stáva, že deti detí z detských domovov končia v detských domovoch, v ktorých im bol reálny život a príprava naň veľmi vzdialeným. Deti z detských domovov sú ochudobnené o život v rodine, o pocit, že niekam patria a niekto ich ma veľmi rád a prijíma ich takých, akí sú.

E: Áno, aj preto usporadúvame besedy na stredných školách, aby sa o tejto našej snahe vedelo. Dá sa potom predpokladať, že čím viac ľudí o tom vie, tým viac sa dá pomôcť realizovať myšlienku domova v rodine. Preto pripravujeme aj rekvalifikačný kurz pre nezamestnaných, ktorí by chceli prijať deti z detských domovov. Potrebujú len maturitné vysvedčenie a pozitívny vzťah k deťom. Žiaľ, aj túto našu aktivitu si verejnosť a úrady vysvetlili inak.

No s pomerne veľkým pozitívnym ohlasom sa stretávate u študentov (SŠ), pre ktorých s ďalšími „známymi“ osobnosťami usporadúvate diskusie na rôzne témy. Títo mladí ľudia Vám akiste robia radosť.

Máte pravdu, mňa osobne veľmi teší, že už sa vedia pýtať, majú záujem pomáhať a chcú vedieť viac o tom, ako môžu pomôcť. Pomocou iným tak osobnostne rastú a pripravujú sa na život aj mnohí študenti z technických odborov.

Škoda, že na Slovensku to nie je tak, ako v USA, kde sa na mlieko vytlačí fotografia dieťaťa s menom a základnými údajmi a kontaktom na detský domov. Takto sa našiel domov pre mnohé (aj hendikepované) deti, aj pre tie, ktoré sa stratili.

Majú deti z detských domovov zabezpečenú krajšiu a lepšiu budúcnosť podporenú našim zákonodarstvom?

Áno, v roku 2007 nemôže byť v ústavnom zariadení dieťa do jedného roka a do r. 2010 dieťa do troch rokov. No my by sme boli veľmi radi, aby to bolo oveľa skôr a deti z detských domovov mali krajšie detstvo a boli lepšie pripravené na to, čo ich čaká v budúcnosti.

Rozhovor so Zuzanou Kollárovou, študentkou PU a členkou dobrovoľníckeho tímu

V tomto rozhovore sa Vám pokúsim priblížiť jednu z členiek dobrovoľníckeho tímu, Zuzku Kollárovú. Tá svoju dráhu dobrovoľníctva začala ešte skôr, ako sa pridala k nám, študentom PU.

Zuzi, čo si ty myslíš o nedostatku informácii o možnostiach dobrovoľníctva pre študentov?

Ten, kto sa naozaj chce stať dobrovoľníkom, nájde aj možnosť, kde môže pomôcť.

Možnosť založiť dobrovoľnícky tím študentov, ktorú priniesla na KVDaSP p. Matulayová, si si nenechala újsť nepochybne aj preto, že dobrovoľníctvo je pre teba srdcovou záležitosťou. Čím si ťa ešte získala?

Keď nás p.Matulayová informovala o dobrovoľníckom tíme v Banskej Bystrici, čo všetko organizovali, akí boli aktívni, aké výsledky mala ich práca, zaujalo ma to.

Mnohých mladých ľudí dobrovoľníctvo zaujme, ale nepridajú sa do radov aktívnych dobrovoľníkov, lebo si dobrovoľníka idealizjú aj vďaka médiám. Čo ty na to?

Každý z nás môže ponúknuť zo seba niečo iné. Jeden je lepší v organizovaní, iný v prístupe k ľuďom. Ale je to človek, ktorý sa rozhodne nezištne robiť nejakú aktivitu v prospech iných. Sú to úplne obyčajní ľudia, žiadni polobohovia. To, čo ich odlišuje od iných je nasadenie a presvedčenie, s akým robia to, čo robia. No nie každý je ochotný ukrojiť kus zo svojho času a energie a zostať pritom v úzadí. Dobrovoľníci sú najmä ľudia, ktorých nevidno často v médiách, napriek tomu robia omnoho viac ako niektoré medializované osoby.

Mnohí hovoria o dobrovoľníctve ako o úžasnej škole života, ktorá môže tým, ktorý jej dajú kus svojho srdca a svojho „ja“ nepomerne viac, ako im „vzala“. Čo dala (príp. vzala) tebe a čo by si odkázala tým, ktorí ešte stále váhajú?

Sú samozrejme chvíle, keď som unavená, ale zakaždým, keď som s deťmi a vidím, že to, čo robím ich povzbudzuje, znovu ma to naštartuje. Pridajte sa, keď to naozaj chcete!

Ty sama patríš medzi aktívnych dobrovoľníkov, čo by si nám povedala o vašej organizácii a čomu sa venuješ konkrétne ty?

Som členom občianskeho združenia Devleskero Kher. Je to nezisková organizácia s poslaním pracovať s rómskym etnikom. Vychovávame rómskych lídrov, ktorí budú schopní viesť ďalších Rómov k poznaniu vlastnej hodnoty, k zodpovednosti za seba a za svoju rodinu na základe morálnych princípov a kresťanskej etiky.

Ja konktrétne som členom tímu pre prácu s deťmi. Organizujem a pripravujem detské stretnutia, aktivity pre deti. Učím deti kreatívnou formou základné pravdy a princípy života. Mojím cieľom je, aby deti vedeli, že ich mám rada a tiež, že ich miluje Boh.

Ďakujem ti Zuzi, že si sa podelila s nami o svoje myšlienky, názory a postoje. V tvojich ďalších aktivitách ti prajem veľa síl a úspechov. Dúfajme, že si podnietila našich dobrovoľníkov i tých, ktorí uvažujú o tom, že by sa k nám pridali!

Rozhovor s PaedDr. Tatianou Matulayovou, PhD. (10. 03. 2005)

Na začiatku všetkých plánov a snov o dobrovoľníckom tíme tu bola idea, ktorá chce dať vietor do plachiet aktivitám tunajších študentov.
Kormidelníčkou tímu je na Katedre vzdelávania dospelých a sociálnej práce PaedDr. Tatiana Matulayová, PhD. Dovolila som si ju na chvíľku zastaviť vo víre jej tvorivých aktivít a pokúsiť sa nahliadnuť do jej myšlienok, snov a plánov, ktoré vždy stavia na svojich študentoch (aj v Banskej Bystrici v nedávnej minulosti) a pokúsiť sa nahliadnuť priamo do kuchyne dobrovoľníckeho tímu.

Vašim aktivitám na Prešovskej univerzite predchádzala úspešná aktivita dobrovoľníckeho tímu na Pedagogickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, pri ktorej zrode ste stáli so študentami. Prezradíte nám, čo Vás viedlo na úplnom začiatku k dobrovoľníctvu?

Myšlienka manažovania dobrovoľníckej práce vysokoškolských študentov odboru sociálna práca ma prvýkrát napadla počas krátkej stáže v Clevelande (Ohio, USA) v rámci projektu Partnerstvo zdravých komunít, ktorej som sa zúčastnila ako vysokoškolská učiteľka sociálnej práce. Študenti odboru sociálna práca Clevelandskej štátnej univerzity, ale aj jej učitelia sa bežne angažujú ako dobrovoľníci v sociálnych službách v meste. Pokladajú to za súčasť ich cesty, za prostriedok profesionalizácie, za príležitosť pomôcť nielen sebe, ale najmä druhým.
V tom čase som pôsobila na Pedagogickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. V rozhovoroch študenti poukazovali na ich nedostatočnú praktickú prípravu. V auguste 1997 mi napadlo, že dobrovoľníctvo v sociálnych službách môže byť pre nich výbornou príležitosťou bližšie sa zoznámiť s rozmanitými podobami sociálnej práce.

Vaša spolupráca s banskobystrickými študentami začala dobrovoľnícke aktivity, ktoré sú dnes súčasťou siete, na čele ktorej stoja Vaši bývalí študenti. S podobným zámerom, prispôsobeným novým podmienkam, ste akiste prišli aj do Prešova. Napĺňajú Vás Vaše ciele? A aké sú ďalšie?

Organizovať dobrovoľnícku prácu si vyžaduje veľa energie aj času. Venujem sa tejto aktivite preto, lebo verím v jej význam. Povzbudzuje ma ústretová reakcia vedenia fakulty aj katedry, záujem a pomoc zo strany kolegov. Motivuje ma aktivita viacerých študentov našej katedry.
Priala by som si, aby sa na tunajšej fakulte vytvorila prodobrovoľnícka atmosféra, aby boli študenti v dobrovoľníckom hnutí angažovaní. Časť úsilia chcem venovať v spolupráci so študentami, vedením fakulty a Slovenskou akademickou a informačnou agentúrou zriadeniu Centra dobrovoľníctva pre mesto Prešov. Realizácia tohto zámeru by celkom iste prispela ku skvalitneniu sociálnych služieb v meste.

Vaše aktivity a plány vždy staviate na aktívnej spolupráci so študentami. Vediete ich k prevzatiu dielu zodpovednosti za ich budúcu profesionalitu. To sa samozrejme týka nielen „Vašich“ študentov odboru andragogika a sociálna práca. Čo by ste radili študentom, ktorí sa chcú čo najlepšie pripraviť na výkon svojho povolania?

Vychádzajúc z vlastných skúseností môžem prehlásiť, že niet lepšej cesty, ako každodenný záujem o všetko, čo súvisí so zvoleným odborom. Ak študujem to, čo ma zaujíma a čomu sa chcem venovať, tak prirodzene hľadám odpovede na rôzne otázky a hľadám možnosť získania skúseností z praxe. Symbiózu univerzitného štúdia s dobrovoľníckou prácou pokladám za veľmi dôležitú.

Nazvali by ste povolanie sociálneho pracovníka alebo andragóga poslaním? Vyžaduje si podľa Vás len vedomosti alebo celého človeka, ako sa možno domnievať?

Obe profesie - sociálny pracovník aj andragóg – patria k tzv. pomáhajúcim profesiám, ktorých výkon si vyžaduje, aby ich profesionál vnímal ako poslanie. Životný štýl oboch je ich profesiou do veľmi veľkej miery ovplyvňovaný. Základným nástrojom pomoci sa stáva ich osobnosť; preto je jej kultivácia taká dôležitá. Angažovanosť je u oboch profesií nevyhnutná, odhadnutie jej „správnej“ miery je umením každého profesionála.

Dobrovoľníctvo aj na našom území je nielen u študentov často spájané so slabou informovanosťou. Ako to vidíte Vy a čo je potrebné v tomto smere urobiť?

Súhlasím. Aj z prieskumu, ktorý sme realizovali počas zimného semestra, vyplynul záujem o informácie o dobrovoľníctve. To bol dôvod zriadenia „okien o dobrovoľníctve“ na katedrových webových stránkach. Verím, že študenti budú mať záujem o ich aktualizáciu a že sa do tohto snaženia zapoja! Prosím, využite tento priestor na komunikáciu!
Zvyšovanie miery informovanosti je proces, do ktorého by sa mal intenzívnejšie zapojiť najmä tretí sektor. Jeho aktivity sú na dobrovoľníkoch závislé. V neskorších etapách by sa do kampane mohla zapojiť aj verejná správa.

Dobrovoľníctvo je možné len vtedy, ak sú ľudia v zariadeniach sociálnych služieb otvorení k spolupráci a ak sú vytvorené podmienky aj zo strany verejnej správy. Aké sú Vaše skúsenosti a ako vidíte Vy túto spoluprácu v budúcnosti? Čo je potrebné v tejto oblasti spraviť zo strany dobrovoľníkov a ďalších zainteresovaných?

Zatiaľ nemám veľa skúseností s poskytovateľmi sociálnych služieb v meste Prešov. Z mojich predchádzajúcich skúseností môžem konštatovať veľký záujem. Verím, že už v tomto semestri oslovíme s ponukou spolupracovať v tejto oblasti tunajších poskytovateľov a tak o čosi prehĺbime existujúcu spoluprácu. Základom spolupráce s praxou je podľa môjho názoru dobre premyslená a atraktívna ponuka z našej strany. K tomuto cieľu bude smerovať úsilie moje i mojich spolupracovníkov – študentov.

So vstupom do EÚ sa hovorí o možnostiach financovania z fondov EÚ a o medzinárodnej spolupráci. Ako to vidíte Vy a čo by ste radili mladej generácii, ktorá ovláda jazyky?

Myslím si, že naši študenti nepotrebujú v tomto smere žiadnu radu. Z rozhovorov s nimi viem, že mnohí v lete pracujú v zahraničí, viacerí tam aj študujú. Všetkým im želám veľa pozitívnych skúseností. Dúfam, že časť z nich využijú aj v rámci štúdia.

Zhovárala sa: Janka Fekiačová
(1.ročník Sociálna práca, LS 2005)

Študentská časť AS FF PU
Miroslav Cenko A. Harňáková Marián Rohaľ Michal Šima Ivana Vansová Marek Madej	4. ročník 2. ročník 4. ročník 1. ročník 3. ročník 3. ročník	FJ – DE ANDb SP HISb SJ – DE Fi - Uj	mirko.cenko@centrum.sk AndreaHarnakova@zoznam.sk mrohal@centrum.sk misim@pobox.sk ivanna.vansova@orangemail.sk mareko3@post.sk