Valenčný slovník slovenských slovies na korpusovom základe

Martina Ivanová – Miloslava Sokolová – Miroslava Kyseľová – Veronika Perovská

Príprava tohto slovníka bola podporená grantovým projektom VEGA 1/0252/12 Morfosyntaktické a lexikálne parametre kolokácií v slovenčine.

HESLO VO VALENČNOM SLOVNÍKU

1.1 Heslová jednotka

Základnou heslovou jednotkou v slovníku je verbálny polysémant, ktorý je tvorený množinou 1 až n verbálnych lexií. 
Jednotlivé verbálne lexie sú v slovníku označované prostredníctvom arabských číslic.
V teoretickej literatúre sa vo všeobecnosti konštatuje, že na vyčleňovanie jednotlivých významov verbálnej jednotky (na delimitáciu verbálneho polysémantu 
na jednotlivé lexie) neexistujú jednotné, všeobecne akceptovateľné kritériá. Základné problémy súvisiace s delimitáciou verbálnych polysémantov možno 
špecifikovať takto: 
(i) hranice medzi významami nie sú ostré, (ii) problematické je odlíšenie lexikálnosémantického varírovania lexie od vzniku novej lexie, 
(iii) komplikovaná je otázka odlíšenia prenesených a frazeologizovaných významov. V tejto súvislosti je potrebné upozorniť na osobitosti valenčnej lexikografie, 
teda na špecifický charakter spracovania verb vo valenčnom slovníku. Ak sa pri delimitácii polysémantu striktne reflektuje formálne syntaktické hľadisko, 
výsledkom môže byť odlišné vymedzenie lexií ako vo všeobecnom výkladovom slovníku. Na tento problém už dávnejšie upozornil F. Daneš a Z. Hlavsa (1987, s. 48): 
„Polysémie z hlediska syntaktickosémantického se ovšem plně nekryje s polysémií ryze lexikálněsémantickou, jak je zpracována ve slovnících.“ 
Pri delimitácii polysémantu sa opierame o sémantické a syntaktické kritériá. Vychádzame pritom zo spracovania slovies v existujúcich výkladových slovníkoch, 
a to z Krátkeho slovníka slovenského jazyka (2003) a Slovníka súčasného slovenského jazyka (2006, 2011), pričom spracovanie verbálnych lexém prispôsobujeme 
potrebám opisu valencie jednotiek. Z uplatňovaných pravidiel možno spomenúť zásadu, že zmena realizácie valenčnej štruktúry je pre nás signálom zmeny významu 
vyčlenenia novej lexie v štruktúre polysémantu. Z toho dôvodu sa v slovníku ako samostatné lexie spracúvajú aj neosobné použitia osobných slovies, 
napr. bolieť 1 (Bolí ma zub.)– bolieť 2 (Bolelo ma v prsiach), hodiť 1 (Zabila policajta a hodila ho do vody.) – hodiť 3 (Hodilo ich na zem.). 
Ako samostatné lexie spracúvame tiež schopnostné významy verb odvodených z ich akčných náprotivkov. 
Pre schopnostné statické verbá je v porovnaní s ich akčným motivantom typická valenčná redukcia pravovalenčného doplnenia, napr. O jazzových dňoch píšem svoj 
osobný názor. – Mladšia Kateřina, ktorá bude mať päť rokov, už píše a číta.
V slovníku zachytávame reflexívne lexikálne jednotky, ku ktorým patria
1. reflexíva tantum, teda inherentne reflexívne verbá s prázdnou lexikálnou morfémou sa, si, pri ktorých sa nereflexívne náprotivky nevyskytujú, napr. báť sa, 
smiať sa,
2. reflexívne verbá, ktoré vznikli v procese derivačnej reflexivizácie prostredníctvom derivačnej morfémy sa, si z nereflexívnych náprotivkov, 
napr. cítiť – cítiť sa, biť – biť sa, skladať/zložiť – skladať sa/zložiť sa,
3. niektoré verbálne lexie majú reflexívnu aj nereflexívnu podobu bez zmeny významu, takýto prípad zachytávame tak, že morfému sa,
si pri danej lexii uvádzame v zátvorke, napr. myslieť (si), opakovať/zopakovať (si).
Homonymné verbálne lexémy, teda jednotky s identickou grafickou podobou, ale bez sémantického vzťahu, sa v slovníku zachytávajú arabskou číslicou
v hornom indexe, napr. bývať1 – bývať2, stáť1 – stáť2.
Pokiaľ ide o poradie verbálnych lexií v polysémante, na prvom mieste vždy uvádzame základný (východiskový) význam, 
ktorý je sémantickým motivantom ostatných (odvodených) významov. Po základnom význame sa v slovníku uvádzajú prenesené významy, pričom ako prvé sa 
uvádzajú významy,  ktoré boli utvorené na základe významovej špecifikácie alebo generalizácie, za nimi nasledujú prenesené významy, 
ktoré sú výsledkom metaforických a metonymických transpozícií, a to v poradí akčný – procesný – statický význam. Za nimi nasledujú idiomatické významy. 
Ako posledné sa uvádzajú neplnovýznamové lexie slovies.