10.11 Literárna komunikačná sféra - štylistika

ÚVOD DO ŠTÚDIA INTERAKTÍVNEJ ŠTYLISTIKY
(online cvičebnica)
ÚVOD DO ŠTÚDIA INTERAKTÍVNEJ ŠTYLISTIKY (online cvičebnica)
Prejsť na obsah
10 ŠTYLISTIKA KOMUNIKAČNÝCH SFÉR
ZOPAKUJTE SI ÚLOHY A CVIČENIA ĎALŠIE MATERIÁLY PREČÍTAJTE SI

Literárna komunikačná sféra

Vymedzenie komunikačnej sféry. Literatúra je sociálnou inštitúciou patriacou do skupiny inštitúcií spätých s estetickým pôsobením a umením. Práve estetické pôsobenie ako primárne, definičné funkčné určenie verbálnej interakcie v komunikačnej sfére umeleckej literatúry vychádzajúce z estetickej informácie je tou skutočnosťou, ktorou sa literárna komunikácia líši od verbálnej interakcie v iných komunikačných sférach. Estetická informácia, vzniká vedomým úsilím autora vytvoriť aktívnou, tvorivou prácou s tematickými a jazykovými prostriedkami dielo esteticky účinné, a to bez ohľadu na skutočný výsledok tohto úsilia. Estetické kvality prítomné v texte sa aktivizujú pri vzniku percepčného estetického zážitku zo strany prijímateľa literárneho textu.
 
Literárny makrosociálny komunikačný register. Literárny makrosociálny komunikačný register vyčleňujeme ako také jazykové a parajazykové správanie, ktorému sa pri verbálnej interakcii dáva prednosť v literárnej komunikačnej sfére. Jeho prostriedky, ktoré sú nositeľmi socioštylistickej informácie a aj estetickej informácie (tá je v takomto chápaní súčasťou socioštylistickej informácie), indikujú príslušnosť textu k literárnej komunikačnej sfére. Obsahy štylém textov literárnej komunikačnej sféry sú sústredené okolo centrálnej kvality, ktorou je ikonizovaná zážitkovosť. Zážitkovosť znamená celostné pôsobenie textu na prijímateľa v úsilí sprostredkovať mu svoj zmysel formou prežívania, a to na ikonickej báze, teda na základe obrazu skutočnosti. Zážitkovosť sa vyjadruje celým komplexom jazykových, parajazykových a kompozičných prostriedkov. Jej základným tematickým zdrojom je stvárnenie ľudského príbehu, pričom jadrom ľudského príbehu je životná problémová situácia založená na vonkajšom alebo vnútornom protirečení, konflikte. Čo sa týka jazykových prostriedkov vyjadrenia zážitkovosti, má autor k dispozícii celú bohatosť národného jazyka, môže využívať aj prostriedky iných jazykov, prípadne ich kombináciu, a v niektorých prípadoch sa v umeleckom texte uplatňuje multimodalita.
 
Žánre literárnej komunikačnej sféry. Literárne žánre sa tradične členia na základe aristotelovského chápania literárnych druhov na epické, lyrické a dramatické, prípadne sa poukazuje na prechodné pásma medzi týmto druhmi, napr. lyrickoepické či lyrickodramatické žánre. Na ďalšej úrovni sa žánre rozdeľujú podľa toho, či sú stvárnené viazanou (poézia) alebo neviazanou rečou (próza). Každý z týchto druhov a spôsobov vyjadrenia má svoje žánrové zloženie, pričom základné žánre sa ďalej členia na subžánre, a to podľa zvoleného teoretického uhla pohľadu.

Interferencia literárneho komunikačného registra a ďalších registrov. Na dynamiku tejto komunikačnej sféry možno nahliadať z viacerých uhlov: je určovaná vzťahom umeleckého textu k jednotlivým makrosociálnym aj mikrosociálnym komunikačným registrom, k varietám národného jazyka a k iným druhom umenia. K prieniku s inými komunikačnými registrami dochádza aj prostredníctvom niektorých žánrov, napr. beletristických žurnalistických žánrov, v ktorých sa primárne uplatňuje žurnalistický subregister mediálneho komunikačného registra (fejtón, črta, reportáž, rozhlasový fíčr). Na rozhraní vedeckého, literárneho a umeleckého vyjadrenia sa pohybuje esej. Literárny komunikačný register je v prepojení s ďalšími žánrami auditívneho (napr. rozhlasovou hrou) a prostredníctvom verbálnej zložky aj audiovizuálneho umenia (televízna hra, telenovela, televízny seriál). Je v prieniku so slovesno-hudobnými žánrami dramatického umenia, klasickej, rokovej, populárnej, rapovej a pod. piesne. Prieniky nachádzame aj vo filmovom umení (literárny scenár a jeho realizácia s osobitným dôrazom na verbálnu stránku filmového umenia). Samostatným typom umenia je aj komiks, niekedy mylne pokladaný za osobitný literárny žáner.




de KERMEL, E., 2021. Kníhkupectvo na Bylinkovom námestí. Bratislava: Grada/Metafora.
FINDRA, J., 1983. Sloh. In: FINDRA, J., G. GOTTHARDOVÁ, G., J. JACKO et al. Slovenský jazyk a sloh. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, s. 277 – 409.
FINDRA, J., 2013. Štylistika súčasnej slovenčiny. Martin: Osveta.
GARAY KROČANOVÁ, D., 2022. Základy teórie drámy. Bratislava: Katedra slovenskej literatúry, Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave [online]. [cit. 2022-08-05]. Dostupné z: https://dspace.uniba.sk/bitstream/handle/123456789/45/FIF_DGK_zaklady_teorie_dramy.pdf?sequence=1&isAllowed=y
HOFFMANNOVÁ, J., J. HOMOLÁČ, E. CHVALOVSKÁ et al., 2016. Stylistika mluvené a psané češtiny. Praha: Academia.
HORECKÝ, J., 1982. Spoločnosť a jazyk. Bratislava: Veda.
IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, M., 1965. Štylistika. Bratislava: Obzor.
JURČO, M., 1996. Literatúra faktu – žánrová oblasť synkretickej povahy. In: Literika. Roč. 1, č. 2, s. 136 – 148.
KARPINSKÝ, P., 2014. Poetika komiksu v texte a kontexte. Prešov: Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove.
Komiks. In: Encyclopaedia Beliana [online]. [cit. 2022-08-01]. Dostupné z: https://beliana.sav.sk/heslo/komiks
KRÁLIK, Ľ., 2015. Stručný etymologický slovník slovenčiny. Bratislava: Veda, Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV.
KRČMOVÁ, M., 2008. Deklarování estetické funkce jako konstituující faktor projevu stylu umělecké literatury. In: ČECHOVÁ, M., M. KRČMOVÁ a E. MINÁŘOVÁ Současná stylistika. Praha: Nakladatelství Lidové noviny, s. 296 – 331.
KŘÍSTEK, M., 2017a. Expresivum. In: P. Karlík, M. Nekula a J. Pleskalová, eds. CzechEncy - Nový encyklopedický slovník češtiny [online]. [cit. 2022-08-05]. Dostupné z: https://www.czechency.org/slovnik/EXPRESIVUM
MAŘÍKOVÁ, H., M. PETRUSEK, A. VODÁKOVÁ et al., 1996. Velký sociologický slovník. (A – O), 2 (P – Z). Praha: Karolinum 1996.
MIKO, F., 1965a. Čo dáva jazyk spisovateľovi. In: J. Ružička, ed. Jazyk a štýl modernej prózy. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, s. 48 – 65.
MIKO, F., 1973. Od epiky k lyrike. Bratislava: Tatran.
MIKO, F. a A. POPOVIČ, 1978. Tvorba a recepcia: estetická komunikácia a metakomunikácia. Bratislava: Tatran.
MISTRÍK, J., 1961. Praktická slovenská štylistika. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo.
MISTRÍK, J., 1970. Štylistika slovenského jazyka. 1. vyd. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo.MISTRÍK, J., 1985. Frekvencia tvarov a konštrukcií v slovenčine. Bratislava: Veda.
PAULINY, E., 1955. O funkčnom rozvrstvení spisovného jazyka. In: Slovo a slovesnost. Roč. 16, č. 1, s. 17 – 54.
PAULINY, E., J. RUŽIČKA a J. ŠTOLC, 1963. Slovenská gramatika. Štvrté prepracované a doplnené vydanie. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo.
PAULINY, E., RUŽIČKA, J a J. ŠTOLC, 1968. Slovenská gramatika. Piate zrevidované a čiastočne doplnené vydanie. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo.
PAVLOVIČ, J., 2011. Prednášky zo štylistiky slovenčiny. Trnava: Trnavská univerzita v Trnave, Pedagogická fakulta.
PETÁKOVÁ, D., 2019. K teórii a terminológii (verbálno-) obrazových naratívov a ich poetologickým špecifikám. In: O dieťati, jazyku, literatúre. Roč. 7, č. 2, s. 7 – 19.
PLESNÍK, Ľ. et al., 2011. Tezaurus estetických výrazových kvalít. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Filozofická fakulta, Ústav literárnej a umeleckej komunikácie.
SLANČOVÁ, D., 1996a. Hispánska esejistika v slovenskom kontexte. In: GÓMEZ-MARTÍNEZ, J. L. Teória eseje (Esej ako literárny žáner, štúdium jej vlastností). Preklad P. Šišmišová. Bratislava: Archa.
SLANČOVÁ, D., 2020. Socioštylistická analýza románu Dominika Dána „Noc temných klamstiev“ – náčrt metódy. In: World Literature Studies. Roč. 12, č. 2, s. 85 – 96.
SLANČOVÁ, D., J. MERGEŠ, J. KLINGOVÁ et al., 2021. Úvod do štúdia žurnalistických žánrov v tlačových médiách. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove.
SLANČOVÁ, D., S. SPÁČILOVÁ a A. TIMKOVÁ LAZUROVÁ, 2021b. Štylistická terminológia v časopise Slovenská reč (termíny štýl a sloh). In: Z. Popovičová Sedláčková, ed. Štýl – komunikácia – kultúra. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, s. 101 – 116.
ŠIDÁK, P., 2013. Úvod do studia genologie. Teorie literárního žánru a žánrová krajina. Praha: Akropolis.
VALA, J., 2017. Úvod do studia literatury. Olomouc: Univerzita Palackého v Olomouci, Pedagogická fakulta.
WIKIPÉDIA, 2022. Faunovo popoludnie [online]. [cit. 2022-08-05]. Dostupné z: https://sk.wikipedia.org/wiki/Faunovo_popoludnie
ŽILKA, T., 2016a. Genológia. In: MIKULÁŠ, R. et al. Podoby literárnej vedy. Teórie – Metódy – Smery. Bratislava: Veda, s. 31 – 37.
© 2021-2022 - FF PU v PREŠOVE
Návrat na obsah