7.3 Ako chápať text? - štylistika

ÚVOD DO ŠTÚDIA INTERAKTÍVNEJ ŠTYLISTIKY
(online cvičebnica)
ÚVOD DO ŠTÚDIA INTERAKTÍVNEJ ŠTYLISTIKY (online cvičebnica)
Prejsť na obsah
7 TEXTOVÁ ŠTYLISTIKA

Text možno chápať:
komunikačno-pragmaticky
  • Komunikačno-pragmatický prístup k textu vychádza z chápania textu ako komunikačnej jednotky.
  • Ústredným konceptom tohto prístupu je pojem komunikačná funkcia.
  • Text môže tvoriť aj jedna výpoveď.
  • Výpoveď môže byť vyjadrená aj nejazykovými prostriedkami.
  • Toto chápanie symbolizuje vzorec: Text = F (p), kde F reprezentuje komunikačnú funkciu výpovede a p reprezentuje propozičný obsah výpovede. Vzorec možno interpretovať spôsobom, že na text sa nazerá tak z hľadiska funkcie, ako aj obsahu, ale obsahová zložka je v tomto prípade ponímaná ako fungujúca v prospech komunikačnej sily výpovedí tvoriacich text.
        
štruktúrno-kompozične
  • Pri štruktúrno-kompozičnom chápaní textu sa záujem o text prejavuje hlavne záujmom o odhalenie vzťahov medzi textovými jednotkami, o to, ako sa usporiadaním jednotiek vytvára zmysluplný celok.
  • Ústrednými pojmami štruktúrneho chápania textu sú pojmy koherencia a kohézia textu. Koherencia znamená vnútornú, obsahovú súdržnosť textových jednotiek. Kohézia znamená vyjadrenie koherencie pomocou jazykových aj nejazykových prostriedkov. Kohézia sa realizuje konexiou, glutináciou a rekurenciou textu.
  • Text tvoria minimálne dve jednotky, medzi ktorými je súvislosť.
  • Toto chápanie symbolizuje vzorec: Text = P (f), kde P reprezentuje propozičný obsah výpovede a f  komunikačnú funkciu výpovede. Vzorec možno interpretovať spôsobom, že na text sa nazerá tak z hľadiska obsahu, ako aj funkcie, ale obsahovo-štruktúrna zložka je v tomto prípade ponímaná ako primárna.
  • Vzájomne prepojené textové jednotky vytvárajú kompozíciu textu. Kompozícia textu znamená zloženie a usporiadanie celku z jednotlivých zložiek. Rozoznáva sa makrokompozícia a mikrokompozícia textu.
  • Text sa člení z hľadiska linearity na báze vzťahu kontinuálnosti a diskontinuálnosti (horizontálne členenie textu) a na základe odstupňovania relatívnej dôležitosti častí textu (vertikálne členenie textu).
          
V textovej štruktúre sa odrážajú textové stratégie. Textová stratégia znamená plánovanie textotvornej činnosti pri tvorbe textu ako celku alebo jeho časti.
  • Textové stratégie sú určované univerzálnymi kognitívno-pragmatickými mentálnymi procesmi. Kombinácia konceptualizácie reality a jej referenčného kondenzátu – témy, a komunikačného zámeru sa odráža v spôsobe expanzie témy. Výsledkom tohto procesu je dominantná textová štruktúra.
  • Rozoznávame štyri základné typy textových stratégií a ich výsledných realizácií – textových štruktúr: informačnú, opisnú/deskriptívnu, rozprávaciu/naratívnu, výkladovú/explikatívnu. Variantom výkladovej textovej stratégie a výkladovej/explikatívnej textovej štruktúry je argumentačný a persuazívny text.
  • Jednotlivé textové štruktúry sa prejavujú tendenciou k explikatívnemu/enumeratívnemu spôsobu expanzie témy; tendenciou k sukcesívnosti/simultánnosti usporiadania tematických jednotiek (motívov) a rozličnou mierou medzivýpovednej kohézie textu.

kontextovo
Kontext chápeme ako uvedomenie si súvislostí, ktoré spoluurčujú významy a funkcie jazykových a textových jednotiek a celých textov. Na základe rozličného typu väzieb a súvislostí, ktoré sa podieľajú na zdieľaní významov rozoznávame štyri typy kontextu:
  • intratextový (vnútrotextový)
  • intertextový (medzitextový)
  • situačný
  • sociálno-kultúrny
   
semioticky: text sa chápe ako znak







AUER, P., 2014. Jazyková interakce. Praha: Nakladatelství Lidové noviny.
BACHTIN, M., 1988. Estetika slovesnej tvorby. Bratislava: Tatran.
BAJZÍKOVÁ, E., 1979. Úvod do textovej syntaxe. Bratislava: Univerzita Komenského.
de BEAUGRAND, R.-A. a W. DRESSLER, 1981. Introduction to text linguistics [online].[cit. 2021-08-10]. Dostupné z: https://web.archive.org/web/20130930053614/http://beaugrande.com/introduction_to_text_linguistics.htm
BENYOVSZKY, K., Semiotika. In: Hyperlexikón literárnovedných pojmov [online]. [cit. 2021-08-10]. Dostupné z: http://hyperlexikon.sav.sk/sk/pojem/zobrazit/autor/10/semiotika
ČECHOVÁ, M., M. KRČMOVÁ a E. MINÁŘOVÁ, 2008. Současná stylistika. Praha: Nakladatelství Lidové noviny.
ČERMÁK, F., 2010. Lexikon a sémantika. Praha: Nakladatelství Lidové noviny.
DOLNÍK, J., 2009. Všeobecná jazykoveda. Opis a vysvetľovanie jazyka. 1. vyd. Bratislava: Veda.
DOLNÍK, J. a E. BAJZÍKOVÁ, 1998. Textová lingvistika. Bratislava: Stimul
FINDRA, J., 1983. Sloh. In: FINDRA, J., G. GOTTHARDOVÁ, G., J. JACKO et al. Slovenský jazyk a sloh. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, s. 277 – 409.
FINDRA, J., 2004. Štylistika slovenčiny. Martin: Osveta.
FINDRA, J., 2013. Štylistika súčasnej slovenčiny. Martin: Osveta.
FOLLRICHOVÁ, M., 2001. Fejtón – novinársky priestor i novinársky žáner. In: Otázky žurnalistiky. Roč. 44, č. 1 – 2, s. 50-59.
GRÁC, J., 1988. Persuázia. Ovplyvňovanie človeka človekom. 2. vyd. Martin: Osveta.
HARČARÍKOVÁ, P. a M. KLIMOVIČ, 2011. Naratíva v detskej reči. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove, Pedagogická fakulta.
HAUSENBLAS, K., 1984. Text, komunikáty a jejich komplexy (zamyšlení pojmoslovné). In: Slovo a slovesnost. Roč. 45, č. 1, s. 1 – 7.
HIRSCHOVÁ, M., 1989. Úvod do teorie textu. Olomouc: Univerzita Palackého.
HOFFMANNOVÁ, J., 1997. Stylistika a... současná situace stylistiky. Praha: Trizonia.
HOFFMANNOVÁ, J., J. HOMOLÁČ, E. CHVALOVSKÁ et al., 2016. Stylistika mluvené a psané češtiny. Praha: Academia.
HORECKÝ, J., 1988. Argumentačný text. In: Kultúra slova. Roč. 22, č. 3, s. 65-71.
CHMELÁR, F. a Ľ. SOUČEK, 2013. Olympijské symboly, ceremoniály, hodnoty a princípy. Bratislava: Slovenský olympijský výbor.
JENČA, I., 2014. Úvod do teórie žánrov. Trnava: Fakulta masmediálnej komunikácie na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave.
KOŘENSKÝ, J., J. HOFFMANNOVÁ, J. MÜLLEROVÁ et al., 1999b. Komplexní analýza komunikačního procesu a textu. České Budějovice: Jihočeská univerzita v Českých Budějovicích, Pedagogická fakulta.
KRÁLIK, Ľ., 2015. Stručný etymologický slovník slovenčiny. Bratislava: Veda, Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV.
KRAUS, J., 1998. Rétorika v evropské kultuře. Praha: Academia.
KRAUSOVÁ, N., 1967. Príspevky k literárnej teórii. Poetika románu. Bratislava: Slovenský spisovateľ.
KRČMOVÁ, M., 2017. Slohový postup. In: P. Karlík, M. Nekula a J. Pleskalová, eds. Nový encyklopedický slovník češtiny [online]. [cit. 2021-08-10]. Dostupné z: https://www.czechency.org/slovnik/SLOHOVÝ POSTUP
KŘÍSTEK, M., 2017b. Vertikální členění textu. In: P. Karlík, M. Nekula a J. Pleskalová, eds. CzechEncy - Nový encyklopedický slovník češtiny [online]. [cit. 2022-08-05]. Dostupné z: https://www.czechency.org/slovnik/VERTIKÁLNÍ ČLENĚNÍ TEXTU
LABOV, W. a J. WALETZKY, 1967. Narrative analysis: oral version of personal experience. In: J. Helm, ed. Essays on the verbal and visual arts. American Ethnological Society, s. 12 – 44 [online]. [cit. 2022-08-16]. Dostupné z: https://www.academia.edu/5908198/Narrative_analysis_oral_versions_of_personal_experience
MAREŠ, P., 2017. Kontext. In: Karlík, P., M. Nekula a J. Pleskalová, eds. Nový encyklopedický slovník češtiny [online]. [cit. 2021-08-10]. Dostupné z: https://www.czechency.org/slovnik/KONTEXT
MARKO, M. et al., 1968. Žurnalistika v tlači, rozhlase a televízii. Martin: Matica slovenská.
MAYES(ová), F., 2012. Toskánsko na každý den. Roční doby italského života. Praha, Litoměřice: Paseka.
MIKO, F., 1973. Od epiky k lyrike. Bratislava: Tatran.
MISTRÍK, J., 1970. Štylistika slovenského jazyka. 1. vyd. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo.
MISTRÍK, J., 1972. Hľadanie profilu básne. Bratislava: Obzor.
MISTRÍK, J., 1975. Žánre vecnej literatúry. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo.
MISTRÍK, J., 1977. Štylistika slovenského jazyka. 2. vyd. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo.
MISTRÍK, J., 1985, 1989. Štylistika. 1., 2. vyd. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo.
MISTRÍK, J., 1988. Sémantika glutinácie textu. In: J. Mistrík, ed. Studia Academica Slovaca 17. Bratislava: Alfa, s. 321 – 331.
MISTRÍK, J., 1997. Štylistika. 3. vyd. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo.
MISTRÍK, J. et al., 1993. Encyklopédia jazykovedy. Bratislava: Obzor.
MLACEK, J., 2007. Kategória slohového postupu v slovenskej štylistike. In: MLACEK, J. Sedemkrát o štýle a štylistike. Ružomberok: Katolícka univerzita v Ružomberku, Filozofická fakulta.
MÜLLEROVÁ, O. a J. HOFFMANNOVÁ, 1994. Kapitoly o dialogu. Praha: Pansofia.
NOVÁK, Ľ., 1969. Axiomatika semiológie lineárnych útvarov. In: Slavica Slovaca. Roč. 4, č. 1, s. 18 – 34.
ONDRUŠ, Š. a J. SABOL, 1981. Úvod do štúdia jazykov. 1. vyd. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo.
PAULINY, E., 1963. O slohu. In: PAULINY, E., J. RUŽIČKA a J. ŠTOLC. Slovenská gramatika. 4. vyd. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, s. 481 – 554.
PAULINY, E., 1967. O slohu. In: PAULINY, E., J. RUŽIČKA a J. ŠTOLC. Slovenská gramatika. 5. vyd. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, s. 489 – 562.
RUŠČÁK, F., 2002. Štylistika epištolárnych textov. Prešov: Náuka.
SASÁK, P., 2018. Diachronický pohľad na športový komentár v slovenskej tlači. In: Jazyk a kultúra. Roč. 9, č. 35, s. 187 – 208.
SIPKO, J., 2011. Teoretické a sociálno-komunikačné východiská lingvokulturológie. Prešov: Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove
SLANČOVÁ, D. 1994, 1996. Praktická štylistika. Štylistická príručka. 1., 2. vyd. Prešov: Slovacontact.
SLANČOVÁ, D., 2008. Pragmatické funkcie vo vývine rečovej činnosti (v prvých osemnástich rokoch života dieťaťa). In: D. Slančová, ed. Štúdie o detskej reči. Prešov: Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove, s. 67 – 120.
SLANČOVÁ, D. a T. SLANČOVÁ, 2014. Reč pohybu, autority a súdržnosti. Prešov: Prešovská univerzita, Fakulta športu.
ŠIDÁK, P., 2013. Úvod do studia genologie. Teorie literárního žánru a žánrová krajina. Praha: Akropolis.
TRPKA, V., 2017. Intertextualita. In: P. Karlík, M. Nekula a J. Pleskalová, eds. Nový encyklopedický slovník češtiny [online]. [cit. 2021-08-10]. Dostupné z: https://www.czechency.org/slovnik/INTERTEXTUALITA
VAJIČKOVÁ, M., 2007. Teoretische Grundlagen stilistischer Textanalyse. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave.
VLAŠÍN, Š. et al.,1977: Slovník literární teorie. Praha: Československý spisovatel.
WOLF, W., Popis jako transmediální modus reprezentace. Praha: Ústav pro českou literaturu Akademie věd České republiky.


© 2021-2022 - FF PU v PREŠOVE
Návrat na obsah