Translačná štylistika - štylistika

ÚVOD DO ŠTÚDIA INTERAKTÍVNEJ ŠTYLISTIKY
(online cvičebnica)
ÚVOD DO ŠTÚDIA INTERAKTÍVNEJ ŠTYLISTIKY (online cvičebnica)
Prejsť na obsah
14 TRANSLAČNÁ ŠTYLISTIKA
ZOPAKUJTE SI ÚLOHY A CVIČENIA ĎALŠIE MATERIÁLY PREČÍTAJTE SI

Preklad a štýl veľmi úzko súvisia:
  • Keď sa pozmení štýl textu, pozmení sa súčasne aj jeho zmysel.
  • Dobrý preklad je predovšetkým otázkou štýlu.
  • Pri ekvivalencii prekladu zohráva rozhodujúcu úlohu štýl.
  • Preto je štylistická príprava prekladateľa dôležitá.


Česko-slovenská translačná štylistika

Štylistika prekladu (translačná štylistika):
 
  • sleduje korešpondenciu medzi štýlmi, resp. štýlovými jednotkami jazyka prekladu a jazyka originálu;
  • analyzuje výrazové posuny medzi štýlom originálu a štýlom prekladu.

Vzťah štýlu a štylistiky k prekladu je prítomný vo viacerých translatologických konceptoch:
  • výrazový idiolekt prekladateľa,
  • poetika prekladateľa,
  • štýl prekladu,
  • štylistická interpretácia v preklade,
  • štylistické operácie v preklade,
  • štylistický model v preklade,
  • štylistické zaradenie slova v origináli a preklade,
  • štylistická translačná ekvivalencia,
  • štylistická úroveň prekladu.
Koncepcia výrazových kategórií (Miko) umožňuje porovnávať výrazovú situáciu jazyka originálu s výrazovou situáciou jazyka prekladu. Interpretácia východiskového textu je kľúčová pre zvolenie koncepcie prekladu i jeho výsledného tvaru


Anglofónna translačná štylistika

Viaceré postuláty k vzťahu prekladu a štýlu:
  • o preklad štýlu ide vtedy, ak pri preklade záleží nielen na tom, čo sa hovorí, ale aj ako sa niečo hovorí;
  • štýl nemožno celkom oddeliť od významu;
  • text je odrazom autorovho výberu;
  • štúdium prekladu sa zaoberá tými istými otázkami ako štylistika;
  • preklad by mal zachovávať štýl a účinok východiskového textu;
  • preklad je komunikačný akt;
  • texty majú na čitateľa nejaký účinok a prekladateľovou úlohou je posúdiť, čo tento účinok vyvoláva, a prípadne ho v preklade znovu vytvoriť.


Štýl v texte, štýl v preklade
Štýl je:
  • to, čo je pre každý text jedinečné;
  • dôležitý vo všetkých komunikátoch ‒ a v ich prekladoch;
  • spočíva vo výbere, ktorý vedome či nevedome robí autor východiskového textu alebo autor cieľového textu, t. j. prekladateľ.


Štylistika umeleckého prekladu
  • Najdôležitejšia interakcia medzi štylistikou a prekladom je v umeleckom preklade.
  • Umelecký preklad je prekladom štýlu, lebo štýl vyjadruje postoj, nielen informáciu, je vyjadrením názoru (v angl. mind) a literatúra je odrazom názoru.
  • Neliterárne, neumelecké texty (okrem žurnalistických či esejistických) nie sú primárne odrazom názorov, hoci aj v nich hrá svoju rolu postoj autora a jeho uhol pohľadu.


Kognitívna poetika

  • osobitne užitočná pre štylistiku prekladu;
  • vysvetľuje, ako čitateľ rekonštruuje výber prostriedkov vyjadrený v štýle textu,
  • zaoberá sa tiež tým, aký účinok má text na svojich čitateľov;
  • kognitívna poetika sa viac zaujíma o to, aké konotácie či zámerné viacvýznamovosti v texte nájdeme.
  • venuje pozornosť postojom, svetonázoru či ideológii;
  • vysvetľuje zmeny medzi východiskovým a cieľovým textom ako výsledok odlišného výberu prostriedkov autorom a prekladateľom.


Translačná štylistika v praxi
 
Prekladateľ by mal:
 
  • vyberať na preklad takého autora, ktorého štýl je mu blízky;
  • tvorivým spôsobom zrekonštruovať štýl a prostriedkami cieľového jazyka zachovať štylistické princípy východiskového textu;
  • čítať si svoje preklady nahlas, aby sa tak vyhol štylistickým nedostatkom;
  • neustále si dopĺňať slovnú zásobu, napr. čítaním klasických románov;
  • vedieť odhadnúť adekvátnosť použitého ekvivalentu pri synonymách, ktoré sú zvyčajne kontextovo a kolokačne viazané;
  • všímať si, či nevytvára štylisticky neprehľadné výpovede.





1a) Pokúste sa identifikovať niektoré štýlové konštanty v texte Arnolda Lobela. Akými štylistickými prostriedkami by ste ich pri preklade previedli do cieľovej slovenčiny? Sú všetky charakteristiky Lobelovho štýlu zachovateľné v slovenčine? Ak nie, ako by ste ich vykompenzovali?

Arnol Lobel: Cookies
 
Toad baked some cookies.
"These cookies smell very good," said Toad.
He ate one.
"And they taste even better," he said.
Toad ran to Frog's house.
"Frog, Frog," cried Toad, "taste these cookies that I have made."
Frog ate one of the cookies.
"These are the best cookies I have ever eaten!" said Frog.
Frog and Toad ate many cookies, one after another.
"You know, Toad," said Frog, with his mouth full, "I think we should stop eating. We will soon be sick."
"You are right," said Toad.
"Let us eat one last cookie, and then we will stop."
Frog and Toad ate one last cookie.
There were many cookies left in the bowl.
"Frog," said Toad, "let us eat one very last cookie, and then we will stop."
Frog and Toad ate one very last cookie.
"We must stop eating!" cried Toad as he ate another.
"Yes," said Frog, reaching for a cookie, "we need will power."
"What is will power?" asked Toad.
"Will power is trying hard not to do something
that you really want to do," said Frog.
"You mean like trying not to eat all of these cookies?" asked Toad.
"Right," said Frog.
Frog put the cookies in a box.
"There," he said. "Now we will not eat any more cookies."
"But we can open the box," said Toad.
"That is true," said Frog.
Frog tied some string around the box.
"There," he said
"Now we will not eat any more cookies."
"But we can cut the string and open the box," said Toad.
"That is true," said Frog.
Frog got a ladder. He put the box up on a high shelf.
"There," said Frog.
"Now we will not eat any more cookies."
"But we can climb the ladder and take the box down from the shelf and cut the string and open the box," said Toad.
"That is true," said Frog.
Frog climbed the ladder and took the box down from the shelf. He cut the string and opened the box.
Frog took the box outside.
He shouted in a loud voice, "HEY BIRDS, HERE ARE COOKIES!"
Birds came from everywhere.
They picked up all the cookies in their beaks and flew away.
"Now we have no more cookies to eat," said Toad sadly.
„Not even one."
"Yes," said Frog, "but we have lots and lots of will power."
"You may keep it all. Frog," said Toad. "I am going home now to bake a cake."
Zdroj: Arnold Lobel: Frog and Toad are Together 1972.

Kľúč:
V štýle Arnolda Lobela v rozprávke Cookies môžeme identifikovať nasledujúce štylistické konštanty, ktoré vyplývajú zo žánru rozprávky určenej pre prvočitateľov:
1. jednoduchá lexika; 2. vysoký index opakovania lexém; 3. jednoduchá syntaktická stavba (tendencia k jednoduchým vetám, resp. jednoduchým súvetiam); 5. striedanie replík; 6. komický efekt, ktorý vyplýva jednak zo spracovania tematiky, jednak z kombinácie jednotlivých výstavbových prvkov.


1b) Prečítajte si publikovaný preklad tejto rozprávky. Došlo v preklade tohto textu k posunu štýlu? Ak áno, v ktorých štylistických prostriedkoch? Ktorými štylistickými prostriedkami sa prekladateľom podarilo štýl zachovať? Porovnajte svoj preklad s už vydaným prekladom Koláčiky v knihe Kvak a Čľup sú spolu (Lobel 2009).

Koláčiky
 
Čľup napiekol koláčiky.
„Tie koláčiky voňajú veľmi dobre,“ povedal Čľup.
„A ešte lepšie chutia,“ dodal Čľup,
keď jeden koláčik zjedol.
Potom utekal do Kvakovho domčeka.
„Kvak, Kvak,“ volal Čľup,
„ochutnaj, aké som napiekol koláčiky.“
Kvak zjedol jeden koláčik.
„Toto sú tie najlepšie koláčiky na svete!“ nadchýnal sa Kvak.
Kvak a Čľup s chuťou jedli jeden koláčik za druhým.
„Vieš čo, Čľup?“ povedal Kvak
s plnými ústami, „asi by sme nemali toľko jesť.
Čoskoro nám príde zle.“
„Máš pravdu,“ Povedal Čľup.
„Dáme si ešte posledný kúsok
a potom prestaneme.“
Kvak a Čľup zjedli
po poslednom kúsku.
V miske zostalo
ešte veľa koláčikov.
„Kvak,“ povedal Čľup,
„zjedzme už naozaj
posledný koláčik
a potom prestaneme.“
Kvak a Čľup zjedli
po naozaj poslednom koláčiku
a chvíľu oddychovali.
„Musíme prestať jesť!“ zvolal Čľup,
keď zjedol ďalší.
„Áno,“ povedal Kvak
a natiahol sa po koláčik,
„potrebujeme pevnú vôľu.“
„A čo je to pevná vôľa?“ opýtal sa Čľup.
„Pevná vôľa je, keď chceš
veľmi prestať robiť čosi,
čo by si inak robil veľmi rád,“
povedal Kvak.
„Myslíš napríklad nezjesť
všetky naše koláčiky?“
opýtal sa čľup znova.
„Presne tak,“ povedal Kvak.
Kvak vložil koláčiky do škatule.
„Hotovo,“ povedal.
„Teraz už viac koláčikov
nezjeme.“
„Ale škatuľu môžeme otvoriť,“
namietol Čľup.
„To je pravda,“ prisvedčil Kvak.
Kvak previazal motúz
okolo škatule.
„Tak,“ povedal Kvak.
„Teraz už nezjeme ani jeden koláčik. “
„Ale motúz môžeme prestrihnúť
a škatuľu otvoriť,“ povedal Čľup.
„To je pravda,“ zamyslel sa Kvak.
Kvak doniesol rebrík.
Vyložil škatuľu na najvyššiu policu.
„Hotovo,“ povedal Kvak.
„Teraz už viac koláčikov nezjeme.“
„Ale môžeme
po rebríku vyliezť,
škatuľu zložiť
z police,
motúz prestrihnúť
a škatuľu otvoriť,“
povedal Čľup.
„To je pravda,“
zamyslel sa Kvak.
Vyšiel po rebríku
a zložil škatuľu z police.
Motúz prestrihol
a škatuľu otvoril.
Kvak potom vyniesol škatuľu
na dvor.
Zavolal silným hlasom:
„Haló, vtáčatká,
poďte k nám na koláčiky!“
Odvšadiaľ prileteli vtáčiky,
koláčiky pochytali do zobáčikov
a odleteli preč.
„Teraz nám už neostal ani kúsok,“
povedal smutne Čľup.
„Ani jeden jedinký.“
„Áno,“ prisvedčil Kvak,
„ale máme veľa preveľa
pevnej vôle.“
„Môžeš si ju celú nechať, Kvak,“
povedal Čľup.
„Ja si idem domov upiecť tortu.“


2. Translačná štylistika analyzuje výrazové posuny medzi štýlom originálu a štýlom prekladu (Popovič 1983, s. 268). Určte, k akým výrazovým posunom došlo pri preklade východiskovej vety z eseje Susan Sontagovej Against interpretation v slovenskom preklade. Bol český preklad pri transformácií úspešnejší? Prečo? Aké je podľa nášho názoru verbum nehodiť sa vo vzťahu k východiskovému textu?

 
Originál: „For Plato, art is neither particularly useful (the painting of a bed is no good to sleep on) nor, in the strict sense, true.“  (Sontag 1983, s. 95)
 
Slovenský preklad: „Pre Platóna nie je umenie ani obzvlášť užitočné (obraz postele sa nehodí na spanie), ani v prísnom zmysle slova pravdivé.“ (Sontagová 1991, s. 8).
 
Český preklad: „Pro Platona není umění ani zvlášť užitečné (na vymalované posteli se člověk nevyspí), ani v přesném smyslu pravdivé.“ (Sontagová 1994, s. 1).

Kľúč: Slovenský preklad ostal pri lexéme obraz, atributívna syntagma „obraz postele“ však môže evokovať význam „predstava“, hoci iná, sémanticky prehľadnejšia štylizácia, resp. odlišná syntaktická konštrukcia, by takúto interpretáciu eliminovala (napr. na obraze s posteľou sa nevyspíte). Verbum nehodiť sa je vo vzťahu k východiskovému textu príliš formálne a znamená výrazovú stratu.  


3. Negatívny výrazový posun môže nastať aj v dôsledku toho, že prekladateľ nepochopil syntaktickú štruktúru textu. Virginia Woolfová vo svojej eseji píše o založení fakulty vo Fernhame: „Oh, but you know the story, she said, bored, I suppose, by the recital.“ (Woolf 2021, s. 9). Ako by ste túto vetu preložili do slovenčiny?
 
Porovnajte svoju verziu s oficiálnym prekladom P. Vilikovského: „Ale veď ty, predpokladám, povedala znudene, poznáš tú históriu naspamäť.“ (Woolfová 2000a, s. 252).

Je vaša verzia bližšia k českému prekladu? „Ale vždyť tu historii znáš, řekla, nejspíš unavená, že ji zas musí vyprávět.“ (Woolfová 2000b, s. 233).

V čom sa český preklad líši od postupu slovenského prekladateľa?

Kľúč: Český prekladateľ pochopil zámer autorky pri segmentácii vety náležite a pripojil spojenie „by the recital“ k lexéme bored: „bored...by the recital“. Naproti tomu slovenský prekladateľ P. Vilikovský pripojil záver vety „by the recital“ k syntagme „you know the story“, čo nemožno považovať za adekvátny preklad.


4. Prečítajte si nasledujúce ukážky a zahrajte sa na redaktora. Ako by ste upravili nasledujúce študentské preklady? Ku ktorým pochybeniam v štýle v nich došlo?

a) Originál: He laid an imaginary egg. He reached underneath himself, picked it up and held it in the air between their faces. Lizzie took it from his hands. She said it was so beautiful, the bright blue shell, the dappled brown markings on it. Then she gave it back and he put it into the nest again. (Almond 2008, s. 57).
Študentský preklad: Zniesol imaginárne vajíčko. Natiahol pod seba ruku, zdvihol vajíčko a držal ho vo vzduchu. Líza mu ho vzala z ruky. Povedala, že je krásne. Malo jasnú modrú škrupinku s hnedými škvrnami. Potom ockovi vajíčko vrátila a ten ho vrátil späť do hniezda.
 
Kľúč (jedno z možných riešení): Zniesol imaginárne vajíčko. Načiahol sa pod seba, vzal ho a držal ho pred sebou. Lizzie mu ho vzala z ruky a nadchýnala sa nad ním. Aké je krásne, svetlomodrá škrupinka s tmavohnedými škvrnami! Potom mu vajíčko vrátila a on ho vložil späť do hniezda.

 
b) Originál: They ate and drank heartily; and when they had done, the little man said, „As you have a kind heart, and have been willing to share everything with me, I will send a blessing upon you. (The Brothers Grimm 1994).
Študentský preklad: Srdečne sa spolu hostili/ Hostili sa s veľkou chuťou, a keď dojedli, starec povedal: „Keďže máš dobré srdce, a bol si ochotný sa so mnou podeliť, dám ti požehnanie.
 
Kľúč (jedno z možných riešení): Keď sa dosýta najedli a napili, starec povedal: „Pretože máš dobré srdce a bol si ochotný sa so mnou podeliť, dostaneš odmenu/niečo ti dám/niečo pre teba mám."



ANDRIČÍK, M., 2004. K poetike umeleckého prekladu. Levoča: Modrý Peter.
ANDRIČÍK, M., 2013. Preklad pod lupou. Levoča: Modrý Peter.
BOASE-BEIER, J., 2011. Stylistics and translation. In: Y. Gambier a L. van Doorslaer, eds. Handbook of Translation Studies. Vol. 2. Amsterdam a Philadelphia: John Benjamins Publishing Company, s. 153 – 156.
BOASE-BEIER, J., 2012. Stylistics and translation. In: K. Malmkjær a K. Windle, eds. Oxford Handbook of Translation Studies. Oxford: Oxford University Press.
BOASE-BEIER, J., 2014a. Stylistic approaches to translation. Manchester: St Jerome.
BOASE-BEIER, J., 2014b. Translation and stylistics. In: M. Burke, ed. The Routledge Handbook of Stylistics. London and New York: Routledge, s. 393 – 407.
ČUKOVSKÝ, K. a N. GUMIĽOV, 2019. Zásady umeleckého prekladu. Eseje K. Čukovského a N. Gumiľova. V preklade a s komentármi Ivany Kupkovej. Prešov: Filozofická fakulta Prešovskej univerzity.
GROMOVÁ, E., D. Müglová a D. Munková, 2019. Avantgardný vedecký prínos Jiřího Levého a Antona Popoviča v kontexte súčasného translatologického vývoja. In: I. Kupková a Z. Fišer, eds. Jiří Levý: zakladatel československé translatologie. Brno: Masarykova univerzita, s. 15 – 25.
FIŠER, Z., 2019. Komunikační strategie v paralelních překladech marketingových textů. In: I. Kupková a Z. Fišer, eds. Jiří Levý: zakladatel československé translatologie. Brno: Masarykova univerzita, s. 80 – 94.
JESENSKÁ, Z., 1951 – 1952. Niekoľko poznámok k diskusii o preklade Tichého Donu. In: Slovenská reč. Roč. 17, č. 9 – 10, s. 301 – 307.
KOŘÍNEK, O., 2020. Na slovíčko s Otakarom Kořínkom. In: M. Biloveský a M. Kubuš, eds. Na slovíčko s prekladateľom. Banská Bystrica: Štátna vedecká knižnica, s. 109 – 128.
KUPKOVÁ, I. 2019. Komentáre. In: ČUKOVSKÝ, K. a N. GUMIĽOV. Zásady umeleckého prekladu. Eseje K. Čukovského a N. Gumiľova. V preklade a s komentármi Ivany Kupkovej. Prešov: Filozofická fakulta Prešovskej univerzity.
LEVÝ, J., 1963. Umění překladu. Praha: Československý spisovatel.
LEVÝ, J., 1983. Umění překladu. Praha: Panorama.
MIKO, F., 2011. Aspekty prekladového textu. M. Valentová a M. Režná, eds. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Filozofická fakulta.
PECIAR, Š., 1952 – 1953: K diskusii o prekladaní. In: Slovenská reč. Roč. 18, č. 5 – 6 , s. 155 – 160.
Popovič, A., 1968. Preklad a výraz. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied.
POPOVIČ, A., 1975. Teória umeleckého prekladu. Bratislava: Tatran.
POPOVIČ, A., 1980. Špecifickosť prekladov v literatúre predškolského veku. In: A. Popovič, ed. Umenie a najmenší. Bratislava: Mladé letá, s. 114 – 120.
POPOVIČ, A., 1983a. From J. Levý do communicational didactics of literary translation. In: W. Wills a G. Thome, eds. Translation theory and its implementation in the teaching of translating and interpreting. Saarbrücken: Gunter Narr Verlag Tübingen, s. 98 – 104.
POPOVIČ, A., ed., 1983b. Originál/Preklad. Interpretačná terminológia. Bratislava: Tatran.
RUBÁŠ, S., ed., 2012. Slovo za slovem. S překladateli o překládání. Praha: Academia.
VINAY, J.-P. a J. DARBELNET, 1995. Comparative stylistics of French and English. A methodology for translation. Amsterdam, Philadephia: John Benjamins Publishing Company.


© 2021-2022 - FF PU v PREŠOVE
Návrat na obsah