2.2 Komunikácia - štylistika

ÚVOD DO ŠTÚDIA INTERAKTÍVNEJ ŠTYLISTIKY
(online cvičebnica)
ÚVOD DO ŠTÚDIA INTERAKTÍVNEJ ŠTYLISTIKY (online cvičebnica)
Prejsť na obsah
2 ZÁKLADNÉ POJMY
ZOPAKUJTE SI ÚLOHY A CVIČENIA ĎALŠIE MATERIÁLY PREČÍTAJTE SI
Komunikácia
Slovo komunikácia je významovo späté so spoločenskými aspektmi pôsobenia človeka. Jeho pôvod možno prepojiť s latinským slovesom communicare (spájať, zdieľať), latinským podstatným menom communitas (teda spoločenstvo) či s latinským prídavným menom communis alebo anglickým common, ktoré znamenajú spoločný, ale aj bežný. Komunikácia je teda od počiatkov chápaná ako fenomén umožňujúci spoločenský život; niečo, čo robíme spolu a bežne. J. Carey v knihe Communication as Culture (1989) predstavil dve základné poňatia komunikácie, objavujúce sa v tzv. západnej spoločnosti: transmisívne (prenosové) a rituálové. V transmisívnom chápaní je komunikácia prenosom informácií, procesom ich vysielania či odovzdávania a prijímania prostredníctvom komunikačného kanála. Podľa rituálového chápania komunikácia slúži na vytváranie a uchovávanie kultúry v čase, pričom na kultúru v tomto prípade nahliadame nie axiologicky (hodnotovo, hodnotiaco), ale antropologicky ako na akékoľvek (aj dobré, hodnotné; aj zlé, zavrhnutiahodné) ľudské výtvory.

Thompsonova typológia interakcií
Lepšie porozumieť komunikácii nám môžu pomôcť tri typy interakcií, ktoré vymedzuje J. Thompson: priama interakcia (tvárou v tvár, zoči-voči), mediovaná, resp. sprostredkovaná interakcia (využívajúca nejaký technický prostriedok na komunikáciu navzájom identifikovateľných subjektov) a mediovaná kváziinterakcia, v ktorej majú komunikujúce strany množinový charakter a nie sú schopné navzájom sa identifikovať (preto je len kvázi, teda „ako keby“ interakciou).

Komunikačné modely
Komunikačný model je schéma, ktorej účelom je názorne charakterizovať komunikačný proces. Tak ako akýkoľvek model na jednej strane odráža určitý jav, na druhej strane však ustanovuje určitú perspektívu, ktorou na daný jav nahliadame. Základným typom komunikačných modelov sú prenosové modely komunikácie, ktoré sa usilujú schematicky vyjadriť podstatu transmisívneho chápania komunikácie. Za historicky prvé významné modely z prenosovej tradície nazerania na komunikáciu sa považujú Shannonov (resp. Shannonov a Weaverov) model a Lasswellov model. Podľa C. Shannona sa správa vytvorená v zdroji informácie najskôr vo vysielači mení na signál, ktorý putuje kanálom k prijímaču, kde sa z neho rekonštruuje správa zrozumiteľná pre cieľ (teda napríklad myšlienka sa mení na rečový signál šíriaci sa vzduchom smerom k recipientovi). Špecifikom tohto modelu je možná prítomnosť šumu, teda prvku narúšajúceho proces šírenia informácie komunikačným kanálom. Problémy Shannonovho modelu majú pôvod najmä v tom, že bol vyvinutý na opis šírenia informácie medzi telefónmi, no je hojne aplikovaný na opis medziľudskej komunikácie, ktorá je komplikovanejšia a pri hodnotení ktorej pracujeme s významom. H. Lasswell si zas kladie otázku „Kto hovorí, čo, akým kanálom, komu a s akým efektom?“, čo je podľa autora vhodným spôsobom charakterizovania komunikácie. Hoci je Lasswellov vzorec veľmi názorný, je tiež pomerne zjednodušujúci, takže ďalší autori (napr. G. Gerbner, V. Lamser) sa neskôr pýtajú na ďalšie charakteristiky komunikačného aktu, ako sú napríklad komunikačný zámer či vyjadrovacie prostriedky. R. Jakobson zas v lingvistickom modeli komunikácie usúvzťažňuje prvky modelu s jazykovými funkciami. Komunikačné modely treba vnímať kriticky, pretože nám jednak otvárajú určité perspektívy, zároveň však naše uvažovanie o komunikácii nevyhnutne sebe vlastným spôsobom limitujú.

Komunikácia
  1. Vysvetlite vzájomné podmieňovanie komunikácie a spoločnosti, resp. spoločenstva.
  2. Vychádzajúc zo základných charakteristík transmisívneho a rituálového chápania komunikácie, sformulujte argumenty v prospech príklonu k jednému alebo druhému poňatiu pri interpretácii konkrétnych komunikačných situácií či udalostí.
  3. V ktorých oblastiach každodenného života sa stretávate s využívaním axiologického a v ktorých skôr antropologického výkladu kultúry? V ktorom rámci obvykle premýšľate o kultúre vy? Ktorý z rámcov uplatňujú ľudia, ktorí sú iní než vy?

Thompsonova typológia interakcií
  1. Sledujte počas svojho bežného dňa (alebo niekoľkých dní), na ktorých typoch sociálnych interakcií sa najčastejšie zúčastňujete. Ktorý z typov sa vám osobne javí ako (ne)prirodzený? Ktorý z nich považujete za (ne)efektívny v rôznych situáciách, v ktorých potrebujete komunikovať s ľuďmi? Ako do vašich interakcií s inými vstupujú technologické prostriedky – ako ovplyvňujú začiatok, priebeh a výsledok vášho komunikovania

Komunikačné modely
  1. Kde všade vo vašom bežnom živote sa stretávate s modelmi? Kedy a prečo sa nimi riadite? Čo tieto modely zobrazujú? Čím sa líšia a čo majú spoločné?
  2. Spomeňte si na niektorú zo svojich dnešných komunikačných interakcií a identifikujte v nej jednotlivé prvky podľa modelov komunikácie Shannona a Lasswella. Ako na seba tieto prvky v danej situácii navzájom vplývali? Ako sa podieľali na (ne)úspešnom priebehu komunikácie?
  3. V ktorých situáciách sa ľudia zvyknú (hoci len nepriamo) odvolávať na prenosové modely komunikácie? Kedy napríklad predpokladajú, že komunikácia prebieha lineárne, s jednoznačným efektom (t. j. ako v Lasswellovom modeli)? Opíšte niekoľko situácií, keď boli vaše komunikačné akty narušené šumom (ako ho chápe Shannon).
  4. Vezmite si niekoľko statusov zo sociálnej siete alebo SMS správ (môže ísť aj o vaše vlastné statusy/správy) a pokúste sa identifikovať všetky Jakobsonom vymedzené jazykové funkcie, ktoré sa v nich realizujú. Je niektorá z funkcií dominantná? Ako sa to v texte prejavuje?



AUER, P., 2014. Jazyková interakce. Praha: Nakladatelství Lidové noviny.
BARKER, C., 2006. Slovník kulturálních studií. Praha: Portál.
BOČÁK, M., 2006. Komunikačné modely v komunikačných a mediálnych štúdiách. In: D. Slančová, M. Bočák a I. Žarnovská, eds. 2. študentská vedecká konferencia: Zborník príspevkov [online]. Prešov: Filozofická fakulta Prešovskej univerzity, s. 423 – 434. [cit. 2022-07-20]. Dostupné z: http://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/Slancova1
BOČÁK, M., 2019. Od znaku k diskurzu (1. diel – semiologické východiská) [online]. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove. [cit. 2021-01-25]. Dostupné z: http://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/Bocak6
BOČÁK, M., 2022. Zaslepenosť túžby porozumieť dorozumievaniu: šumy a skreslenia interpretácií Shannonovho modelu komunikácie. In: M. Foret, ed. Studia komunikace: tradice a výzvy. Olomouc: Univerzita Palackého. V tlači.
CAREY, J., 1989. Communication as culture: essays on media and society. Winchester: Unwin Hyman.
CAREY, J., 1989. Communication as culture: essays on media and society. Winchester: Unwin Hyman.
COLOMBO, M., 2004. Theoretical perspectives in media-communication research: from linear to discursive models. In: Forum Qualitative Sozialforschung / Forum: Qualitative Social Research [online]. [cit. 2021-05-11.] Roč. 5, č. 2. Dostupné z: https://doi.org/10.17169/fqs-5.2.592
DEBRAY, R., 1999. What is mediology? [online]. Angl. prekl. M. Irvine. [cit. 2021-01-26]. Dostupné z: https://irvine.georgetown.domains/theory/Debray-What-is-Mediology-Irvine-trans.pdf
FISKE, J., 1990. Introduction to communication studies. 2. vyd. New York: Routledge.
GERBNER, G., 1956. Toward a general model of communication. In: Audio-Visual Communication Review. Roč. 4, č. 3, s. 171 – 199.
GROSSBERG, L., E. WARTELLA a D. C. WHITNEY, 1998. MediaMaking: mass media in a popular culture. Thousand Oaks, London, New Delhi: Sage.
GUIZZO, E. M., 2003. The essential message: Claude Shannon and the making of information theory [online]. Thesis (S.M. in Science Writing). Massachusetts Institute of Technology, Dept. of Humanities, Program in Writing and Humanistic Studies. [cit. 2022-07-20]. Dostupné z: https://dspace.mit.edu/handle/1721.1/39429
HALL, S., 1980. Encoding/decoding. In: S. Hall, D. Hobson, A. Lowe a P. Willis, eds. Culture, media, language: working papers in cultural studies, 1972–79. London, New York: Unwin Hyman, s. 117 – 127.
HARPER, D., 2001 – 2020. Online Etymology Dictionary [online]. [cit. 2021-01-26]. Dostupné z: https://www.etymonline.com
HARTLEY, J., 2002. Communication, cultural and media studies: the key concepts. 3. vyd. London, New York: Routledge.
HARTLEY, R. V. L., 1928. Transmission of information. In: Bell System Technical Journal, Roč. 7, č. 3, s. 535 – 563.
CHAFFEE, S. H., 1974. The pathways of Proteus. In: Journalism Monographs. Č. 36, s. 1 – 8.
CHANDLER, D., 1994. The Transmission Model of Communication [online]. [cit. 2021-02-17]. Dostupné z: http://visual-memory.co.uk/daniel/Documents/short/trans.html
JAKOBSON, R., 1960. Closing statement: linguistics and poetics. In: T. A. Sebeok, ed. Style in language. Cambridge: The Technology Press of Massachussetts Institute of Technology – New York, London: John Wiley & Sons, s. 350 – 377.
JAKOBSON, R., 1995. Lingvistika a poetika. In: R. Jakobson. Poetická funkce. Jinočany: H & H, s. 74 – 105.
JANOUŠEK, J., 1968. Sociální komunikace. Praha: Svoboda.
JANOUŠEK, J., 1968. Sociální komunikace. Praha: Svoboda.
JEŘÁBEK, H., 1997. Paul Felix Lazarsfeld a počátky komunikačního výzkumu. Praha: Karolinum.
JIRÁK, J. a B. KÖPPLOVÁ, 2003. Média a společnost: stručný úvod do studia médií a mediální komunikace. Praha: Portál.
KAČALA, J., M. PISÁRČIKOVÁ a M. POVAŽAJ, red., 2003. Krátky slovník slovenského jazyka. 4. dopln. a upr. vyd. Bratislava: Veda.
KAČALA, J., M. PISÁRČIKOVÁ a M. POVAŽAJ, red., 2003. Krátky slovník slovenského jazyka. 4. dopln. a upr. vyd. Bratislava: Veda.
KRÁĽ, Á. a J. SABOL, 1989. Fonetika a fonológia. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo.
KRÁLIK, Ľ., 2015. Stručný etymologický slovník slovenčiny. Bratislava: Veda, Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV.
KUNCZIK, M., 1995. Základy masové komunikace. Praha: Karolinum.
LAMSER, V., 1969. Komunikace a společnost: úvod do teorie společenské komunikace. Praha: Academia.
LAMSER, V., 1969. Komunikace a společnost: Úvod do teorie společenské komunikace. Praha: Academia.
LASSWELL, H. D., 1971. The structure and function of communication in society. In: W. Schramm a D. F. Roberts, eds. The process and effects of mass communication. Urbana: University of Illinois Press, s. 84 – 99.
MARAS, S., 2000. Beyond the transmission model: Shannon, Weaver, and the critique of sender/message/receiver. In: Australian Journal of Communication. Roč. 27, č. 3, s. 123 – 142.
McGUIGAN, J., 1992. Cultural populism. London, New York: Routledge.
McLUHAN, M., 1991. Jak rozumět médiím: Extenze člověka. Praha: Odeon.
McQUAIL, D. a S. WINDAHL, 1989. Communication, models of. In: E. Barnouw, G. Gerbner, W. Schramm, T. L. Worth a L. Gross, eds. International encyclopedia of communications. 3. diel. New York, Oxford: Oxford University Press, s. 36 – 44.
McQUAIL, D. a S. WINDAHL, 1993. Communication models for the study of mass communication. 2. vyd. London: Pearson.
McQUAIL, D., 1999. Úvod do teorie masové komunikace. Praha: Portál.
REIFOVÁ, I., 2004a. Model komunikace Gerbnerův. In: I. Reifová, ed. Slovník mediální komunikace. Praha: Portál, s. 147 – 148.
REIFOVÁ, I., 2004b. Model komunikace lineární. In: I. Reifová, ed. Slovník mediální komunikace. Praha: Portál, s. 149 – 151.
RUSNÁK, J., 2002. „Správy z druhej ruky“: komunikačné stereotypy a ich fungovanie v médiách. Prešov: Filozofická fakulta Prešovskej univerzity.
SHANNON, C. E. a W. WEAVER, 1949. The mathematical theory of communication. Urbana: University of Illinois Press.
SHANNON, C. E., 1947. The transmission of information [online]. [cit. 2021-02-17]. Dostupné z: https://www.bell-labs.com/claude-shannon/assets/images/discoveries/1947-10-23-the-transmission-of-information-carousel-04.pdf
SHANNON, C. E., 1948. A mathematical theory of communication [online]. In: The Bell System Technical Journal. Roč. 27, č. 3, s. 379 – 423. [cit. 2021-02-17]. Dostupné z: https://www.bell-labs.com/claude-shannon/assets/images/discoveries/1948-04-21-a-mathematical-theory-of-communication-parts-I-and%E2%80%93carousel-01.pdf
SINGHAL, A., 1987. Wilbur Schramm: portrait of development communication pioneer. In: Communicator. Roč. 22, č. 1 – 4, s. 18 – 22.
SOUKUP, V., 2000. Přehled antropologických teorií kultury. Praha: Portál.
THOMPSON, J. B., 2004. Média a modernita: sociální teorie médií. Praha: Karolinum.
UNDERWOOD, M., 2003. Transmission Models – Criticism [online]. [cit. 2005-09-16]. Dostupné z: http://www.cultsock.ndirect.co.uk/MUHome/cshtml/introductory/trancrit.html
VIŠŇOVSKÝ, E., 1995. Komunikačná dimenzia ľudského bytia. In: E. Višňovský, ed. Rozumieme ľudskej komunikácii? Bratislava: Veda, s. 13 – 33.
WEAVER, W., 1949. The mathematics of communication. In: Scientific American. Roč. 181, č. 1, s. 11 – 15.
WILLIAMS, R., 1960. Culture & society, 1780-1950. New York: Anchor Books.
© 2021-2022 - FF PU v PREŠOVE
Návrat na obsah