4.1 Fonoštylistika - štylistika

ÚVOD DO ŠTÚDIA INTERAKTÍVNEJ ŠTYLISTIKY
(online cvičebnica)
ÚVOD DO ŠTÚDIA INTERAKTÍVNEJ ŠTYLISTIKY (online cvičebnica)
Prejsť na obsah
4 LINGVOŠTYLISTIKA

Fonoštylistika (tiež zvuková štylistika, štylistika zvuku) je oblasť štylistiky, zaoberajúca sa štylistickými charakteristikami zvukovej (fónickej) roviny jazyka – štylisticky využiteľnými a využívanými vlastnosťami zvukovo realizovaných jazykových prejavov. Venuje sa možnostiam funkčného využitia zvukových javov pri kompozícii a prezentácii komunikátov využívajúcich prostriedky akusticko-auditívnej komunikácie. Systematický prístup vo fonoštylistickej analýze ponúka systém pásem komunikácie a im podriadených konkrétnych typov prostriedkov, prezentovaný J. Sabolom a J. Zimmermannom. Autori vymedzujú dva rády prostriedkov (komunikačné a lingválne – jazykové) a v rámci každého rádu tri stupne (extra-, para-, intra-). V konkrétnom štylistickom hodnotení zvukových prostriedkov slovenčiny možno podľa Á. Kráľa rozlíšiť neutrálny štýl ako základnú formu, vyšší štýl ako príznakovú formu s tendenciou k starostlivému zachovávaniu „klasickej“ výslovnosti a nižší štýl s uvoľnením noriem neutrálneho štýlu. Pri konkrétnom skúmaní fonoštylistických charakteristík komunikácie sa opierame o rozlíšenie segmentálnej (ortoepia, ortofónia) a suprasegmentálnej úrovne (silová, časová a tónová modulácia rečového prejavu).





  1. Počúvajte v priebehu dňa rôzne hovorené prejavy, ktoré zaznievajú vo vašom okolí (napr. v súkromí, škole, obchodoch či médiách). Do ktorých výslovnostných štýlov (nižší, neutrálny, vyšší) by ste ich zaradili a na základe ktorých vlastností?
  2. Vyberte si krátky text (stačí niekoľko viet). Nahrajte sa (napr. na mobilnom telefóne), ako text čítate najskôr pomalým a potom veľmi rýchlym rečovým tempom. Vypočujte si a porovnajte obe nahrávky. Ako sa menila artikulácia? Ako sa menili ďalšie prozodické vlastnosti vášho prejavu, napr. kvantita či melódia? V ktorej sociálnej sfére by bolo primeranejšie realizovať prejav prvým a v ktorej druhým spôsobom?

BOURDIEU, P., 2014. Co se chce říct mluvením: ekonomie jazykové směny. Praha: Karolinum.
BÓNOVÁ, I., 2019. Ortoepia zvukového prejavu na segmentálnej úrovni. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
BÓNOVÁ, I. a R. GREGOVÁ, 2005. Kritériá ovplyvňujúce realizáciu kvantity v textoch masmediálnej komunikácie. In: J. Rusnák a M. Bočák, eds. Médiá a text. Prešov: Filozofická fakulta Prešovskej univerzity, s. 315 – 322.
ČERNÝ, J., 1998. Úvod do studia jazyka. Olomouc: Rubico.
DOLNÍK, J., 1999. Základy lingvistiky. Bratislava: Stimul.
DVONČOVÁ, J., G. JENČA a Á. KRÁĽ, 1969. Atlas slovenských hlások. Bratislava: Vydavateľstvo SAV.
HORECKÝ, J., 1983. Vývin a teória jazyka. Bratislava: SPN.
IVANČOVÁ, L., 2018. K intonologickej charakteristike slabiky v slovenčine. In: Jazykovedný časopis. Roč. 69, č. 2, s. 125 – 139.
KRAVIAROVÁ, M., 2014. Analýza časovej modulácie hlasu v rozhlasovom spravodajstve. In: Jazyk a kultúra [online]. Roč. 5, č. 19 – 20. [cit. 2022-10-08]. Dostupné z: https://www.ff.unipo.sk/jak/19-20_2014/Kraviarova_studia.pdf
KRÁĽ, Á., 1981. O dynamike zvukového plánu súčasnej spisovnej slovenčiny. In: Jazykovedný časopis. Roč. 32, č. 2, s. 145 – 150.
KRÁĽ, Á., 1996. Pravidlá slovenskej výslovnosti. 3. vyd. Martin: Matica slovenská.
KRÁĽ, Á., 2001. Intonácia oznamovacej vety. In: Slovenská reč. Roč. 66, č. 5, s. 257 – 277.
KRÁĽ, Á. a J. SABOL, 1989. Fonetika a fonológia. Bratislava: SPN.
MIKO, F., 1958. K emfaticko-emocionálnej stránke vety v spisovnej slovenčine. In: Jazykovedný časopis. Roč. 9, č. 1 – 2, s. 3 – 21.
MISTRÍK, J., 1997. Štylistika. 3. preprac. vyd. Bratislava: SPN.
ONDRUŠ, Š. a J. SABOL, 1987. Úvod od štúdia jazykov. 3. vyd. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo.
PETRÁŠ, P., 2016. Pokus o nový náhľad na intonáciu v slovenských médiách (Na materiáli televízneho spravodajstva). In: Slovenská reč. Roč. 81, č. 1 – 2, s. 55 – 70.
SABOL, J., 1972. O silovej modulácii súvislej reči. In: Kultúra slova. Roč. 6, č. 5, s. 129 – 133.
SABOL, J. a J. ZIMMERMANN, 1994. Komunikačný štatút prízvuku v spisovnej slovenčine. Prešov: FF UPJŠ.
SABOL, J. a J. ZIMMERMANN, 2014. Akusticko-auditívna komunikácia. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
SLANČOVÁ, D. a M. SOKOLOVÁ, 1994. Variety hovorenej podoby slovenčiny. In: J. Mlacek, ved. red. Studia Academica Slovaca 23. Bratislava: Filozofická fakulta Univerzity Komenského, s. 225 – 240.
SLANČOVÁ, D. a M. SOKOLOVÁ, 2011. Návrat k varietám hovorenej podoby slovenčiny na východnom Slovensku po pätnástich rokoch. In: M. Ološtiak, M. Ivanová a D. Slančová, eds. Vidy jazyka a jazykovedy. Prešov: Filozofická fakulta Prešovskej univerzity, s. 341 – 357.
SMOLÁKOVÁ, V., 2010. Tempo reči mediálnych pracovníkov. In: Jazyk a kultúra [online]. Roč. 1, č. 1. [cit. 2022-10-08]. Dostupné z: http://ff.unipo.sk/jak/1_2010/smolakova.pdf
UHLÁR, V., 1958. O vetnej melódii v slovenčine. In: Slovenská reč. Roč. 23, č. 6, s. 313 – 347.
© 2021-2022 - FF PU v PREŠOVE
Návrat na obsah