2.4 Štýl - štylistika

ÚVOD DO ŠTÚDIA INTERAKTÍVNEJ ŠTYLISTIKY
(online cvičebnica)
ÚVOD DO ŠTÚDIA INTERAKTÍVNEJ ŠTYLISTIKY (online cvičebnica)
Prejsť na obsah
2 ZÁKLADNÉ POJMY
ZOPAKUJTE SI ÚLOHY A CVIČENIA ĎALŠIE MATERIÁLY PREČÍTAJTE SI

Čo je štýl
 
Pojem štýl v zmysle osobitného spôsobu výrazu a súboru individualizovaných zvláštností prejavu má svoje korene v antike. V antickom Ríme sa používal v rétorike, básnictve, neskôr aj v iných druhoch umenia, napríklad v hudbe alebo v architektúre. V 19. storočí sa koncept štýlu, ako aj jeho pomenovanie rozširuje aj na analogické javy. Pomenovanie štýl vo svojich modifikáciách je medzinárodným slovom, internacionalizmom označujúcim pojem, ktorý sa stal kultúrnou univerzáliou.
  • Štýl vo verbálnej interakcii je individualizovaný spôsob verbálnej interakcie, ktorý v konkrétnom komunikačnom akte nadobúda kvalitatívnu platnosť. Zároveň je to organizujúci činiteľ textu. Vzniká aktivizáciou štylém, teda funkčne a vzhľadom na zamýšľanú kvalitu motivovaným použitím komplexu tematických, jazykových a nejazykových jednotiek (znakov).
  • Štýl má procesuálnu a rezultatívnu zložku. Procesuálna zložka štýlu sa realizuje pri tvorbe textu (produktívno-procesuálna zložka) a rovnako pri recepcii (receptívno-procesuálna zložka) textu.
  • Štýl je rezultát štylizačného a štýlotvorného procesu realizuje sa ako aspekt textu.
  • Text ako rezultát produktívno-procesuálnej zložky štýlu sa zároveň stáva východiskom receptívno-procesuálnej zložky štýlu.
  • Tvorbu a recepciu textu a štýlu nemožno od seba oddeliť. Zároveň možno text vždy štýlovo a štylisticky identifikovať. Neexistuje štýl bez textu a text bez štýlu. Štýlová a štylistická kvalita je v komunikačnom a interakčnom procese vždy prítomná.
  • Štýl ako aspekt textu je nositeľom charakterizácie verbálnej interakcie a zároveň jej diferenciácie.
  • Štýl má znakovú platnosť, je nositeľom semiotickej kvality. Znakovo je štýl textu chápaný ako „označujúce“ (dezignátor) pre zmysel textu, ktorý je chápaný ako „označované“ (dezignát). Štýl zároveň pôsobí ako index, ikona aj symbol. Rozoznávame denotatívnu a konotatívnu semiotickú kvalitu štýlu.
            

Ako vzniká štýl

  • Štýl vzniká v procese tvorby a vnímania textu ako súčasti verbálnej interakcie a komunikácie.
  • Základnou jednotkou verbálnej interakcie a komunikácie je komunikačný akt.
  • Predpokladom procesu tvorby (produkcie) a vnímania a interpretácie (percepcie) štýlovej a štylistickej kvality textu sú:
      • Existencia jazykového vedomia: obsahom jazykového vedomia je zvnútornený (interiorizovaný) systém verbálneho správania.
      • Existencia jazykovej, komunikačnej a axiologickej kompetencie.
Jazyková kompetencia je sémantická, gramatická a pragmatická znalosť jazyka a schopnosť používať jazykové prostriedky v súlade s pravidlami príslušného jazyka.
Komunikačná kompetencia je schopnosť používať komunikačné prostriedky primerane komunikačnej situácii.
Axiologická kompetencia je schopnosť vyhodnotiť komunikačnú situáciu a zvoliť si príslušnú alternatívu verbálneho správania. Súčasťou axiologickej kompetencie je vedomie noriem a štylém.
            • Vo verbálnej interakcii sa uplatňuje vzájomne prepojený a súvisiaci komplex noriem. Sú to normy sociálne, komunikačné a jazykové. Komunikačné normy sa ďalej členia na verbálne a neverbálne. Okrem toho rozoznávame normy registrové (makro- a mikroregistrové) a žánrové.
            • Štyléma je kognitívno-pragmatická jednotka štylistickej a štýlovej kvality. Je nositeľkou elementárnej, základnej štylistickej informácie. Má svoj obsah, formu a funkciu. Obsahom štylémy je individuálne a/alebo socializovane konvencionalizované zovšeobecnené vedomie čiastkovej alebo komplexnej štylistickej a štýlovej kvality. Forma štylémy sa člení na vnútornú a vonkajšiu. Vnútorná forma je vedomie asociatívne usporiadaných konceptuálnych (aj tematických), nominačných (vlastných jazykových) a interakčných (teda aj parajazykových) prostriedkov. Vonkajšiu formu štylémy tvoria konkrétne tematické, jazykové a parajazykové prostriedky, ktorými sa príslušná kategória realizuje v konkrétnom komunikačnom akte. Funkciou štylémy je vyvolať zamýšľaný štylistický účinok.
  • Existencia komunikačnej situácie a komunikačných komponentov. Komunikačnú situáciu predstavuje konfigurácia (vzájomné postavenie, existencia) komunikačných komponentov. Je to taká situácia, ktorá motivuje komunikáciu, ktorá sa stáva príčinou toho, že ku komunikácii vôbec dôjde. Komunikačné komponenty predstavuje obsah, forma a funkcia textu; komunikanti (autor, príjemca), komunikačné prostriedky.
  • Jazykové a parajazykové jednotky ako komunikačné prostriedky sú nositeľmi tematickoštylistických informácií a zároveň elementárnych štylistických informácií a zároveň komplexných štylistických informácií.

   
Druhy štýlov a ich klasifikácia
 
Pojem štýl je zovšeobecnením, abstrakciou, ktorá je súčasťou jazykového vedomia. Vydeľovanie jednotlivých druhov štýlu je takisto procesom zovšeobecňovania, abstrakcie. Výsledný pojem závisí jednak od smeru abstrakcie, teda vzhľadom na akú skutočnosť proces abstrakcie prebieha, jednak od stupňa abstrakcie.
Interaktívna štylistika rozlišuje nasledujúce druhy štýlov:
  • Singulárny štýl: štýl konkrétneho textu;
  • Výrazový štýl: štýl určovaný príslušnou štylistickou kvalitou: ak v texte (alebo súbore textov) prevládajú štylémy určované práve istou štylistickou kvalitou, hovoríme o štýle s atribútom príslušnej kvality;
  • Individuálny štýl:
      • individuálny personálny štýl: zovšeobecnené individuálne štýlové znaky podmienené takou konfiguráciou/konfiguráciami štylém, ktoré sú príznačné pre jazykové prejavy jedného tvorcu textu;
      • individuálny skupinový štýl: zovšeobecnené individuálne štýlové znaky podmienené takou konfiguráciou/konfiguráciami štylém, ktoré sú príznačné pre jazykové prejavy sociálnej skupiny.
  









AITCHISON, J., 2003. Words in the mind: an introduction to the mental lexicon. 3. vyd. Oxford, New York: Basil Blackwell.
 
BODNÁROVÁ, M., 2020. Jazyk exorcistov. Vymedzenie a opis komunikačného subregistra. Prešov: Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove.
 
BOSÁK, J., 1991. Poznámky o funkčných štýloch, komunikačných sférach a niektorých štylistických problémoch. In: J. Findra, ed. Všeobecné a špecifické otázky komunikácie. Banská Bystrica: Pedagogická fakulta, s. 69 – 77.
 
CRYSTAL, D., 2006. The Cambridge Encyclopedia of Language. 2. vyd. Cambridge: Cambridge University Press.
 
DANEŠ, F., 1995. Stylistika – textová lingvistika – rétorika. In: Stylistyka 4, s. 230 – 233.
 
de la FRESSANGEOVÁ, I. v spolupráci s S. GACHETOVOU, 2012. So šarmom Parížanky. Sprievodca štýlom. Noxi.
 
DOLNÍK, J., 1995. Slovenčina hľadiska hodnotenia (Výskumný program). In: J. Mlacek, ed. Studia Academica Slovaca 24. Bratislava: Stimul.
 
DOLNÍK, J. a E. BAJZÍKOVÁ, 1998. Textová lingvistika. Bratislava: Stimul
 
DUBISZ, S., 1995. Styl?. In: Stylistyka 4, s. 277 – 280.
 
FINDRA, J., 1984. Štyléma a text. In: J. Muránsky, ed. Štylistické otázky textu. Prešov: Pedagogická fakulta Univerzity P. J. Šafárika, s. 14 – 25.
 
FINDRA, J., 2004. Štylistika slovenčiny. Martin: Osveta.
 
FINDRA, J., 2013. Štylistika súčasnej slovenčiny. Martin: Osveta.
 
FOULKES, F., 2021. Abeceda módy. Kurz módnych trendov a štýlov. Bratislava: Slovart.
 
HAUSENBLAS, K., 1987. Situace stylistiky, její koncepce a aktuální úkoly. In: Slavica Pragensia 26. Problémy stylistiky. Praha: Univerzita Karlova, s. 9 – 18.
 
HOFFMANNOVÁ, J., 1997. Stylistika a... současná situace stylistiky. Praha: Trizonia.
 
HORECKÝ, J., 2001. Jazyk ako systém verbálneho správania. In: S. Ondrejovič, ed. Človek a a jeho jazyk 2. Jazyk ako pamäť kultúry. Bratislava: Veda, s. 25 – 34.
 
HORECKÝ, J., 2001. Jazykové vedomie. In: S. Ondrejovič, ed. Človeka a jeho jazyk 2. Jazyk ako pamäť kultúry. Bratislava: Veda, s. 109 – 116.
 
HORECKÝ, J., 2001. Hodnotové pole jazykového vedomia. In: S. Ondrejovič, ed. Človek a jeho jazyk. 2. Jazyk ako pamäť kultúry. Bratislava: Veda, s. 117 – 123.
 
HYMES, D., 1962. The ethnography of speaking. In: T. Gladwin a W. Sturtevant, eds. Anthropology and human behavior. Washington DC: Anthropological Society of Washington, s. 15 – 35.
 
IVANOVÁ, M., 2011. Syntax slovenského jazyka. Prešov: Vydavateľstvo Prešovskej univerzity.
 
JEDLIČKA, A., 1982. Typy norem jazykové komunikace. In: Slovo a slovesnost. Roč. 43, s. 272 – 281.
 
JELÍNEK, M., 1992. Problematika definice pojmu „styl“. In: Stylistyka 1, s. 19 – 29.
 
JELÍNEK, M., 2002a. Konkurence výrazová. In: P. Karlík, M. Nekula a J. Pleskalová, eds. Encyklopedický slovník češtiny. Praha: Nakladatelství Lidové noviny, s. 223 – 225.
 
KÁLMANOVÁ, K., 2019. Štylista. In: S. Mislovičová a I. Vančová, eds. Rozličnosti o slovenčine. Bratislava: Veda, s. 99 – 101.
 
KOŘENSKÝ, J., J. HOFFMANNOVÁ, J. MÜLLEROVÁ et al., 1999b. Komplexní analýza komunikačního procesu a textu. České Budějovice: Jihočeská univerzita v Českých Budějovicích, Pedagogická fakulta.
 
KRÁLIK, Ľ., 2015. Stručný etymologický slovník slovenčiny. Bratislava: Veda, Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV.
 
KŘÍSTEK, M., 2012. A comparison of 20th century theories of style (in the context of Czech and British scholarly discourses). Brno: Muni Pres.
 
LAUKOVÁ, P., 2010. Prečo sa niečo patrí a niečo nepatrí [online]. [cit. 2022-08-16]. Dostupné z: https://uzitocna.pravda.sk/skola/clanok/19324-preco-sa-nieco-patri-a-nieco-nepatri/
 
LEŠKA, D., 2005. Sociológia športu. Bratislava: ICM Agency.
 
LOTKO, E., 1997. Kapitoly ze současné rétoriky. Olomouc: Vydavatelství Univerzity Palackého.
 
MACUROVÁ, A., 1993. Jazyk, styl, smysl, text – a stylistika. In: Slovo a slovesnost. Roč. 54, č. 4, s. 279 – 286.
 
MACUROVÁ, A., 2016. Komunikace ve slovesném textu, slovesný text v komunikaci. In: MACUROVÁ, A. Komunikace v textu a s textem. Praha: Karolinum, s. 31 – 86.
 
MATHESIUS, V., 1932. O požadavku stability ve spisovném jazyce. In: B. Havránek a M. Weingart, eds. Spisovná čeština a jazyková kultura, s. 14 – 31.
 
MATHESIUS, V., 1942. Řeč a sloh. In: B. Havránek a J. Mukařovský, eds. Čtení o jazyce a poesii. Praha: Družstevní práce.
 
MEZULÁNÍK, J., 1993. Komunikační bariéry z hlediska sociolingvistiky. Kandidátska dizertačná práca. Bratislava: Filozofická fakulta Univerzity Komenského.  
 
MIKO, F., 1970. Text a štýl. K problematike literárnej komunikácie. Bratislava: Smena.
 
MIKO, F., 1975. Alexander Matuška a slovenská štylistika. In: J. Mistrík, ed. Studia Academica Slovaca 4. Bratislava: Alfa, s. 168 – 178.
 
MISTRÍK, J., 1970, 1977. Štylistika slovenského jazyka. 1. vyd., 2. vyd. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo.
 
MISTRÍK, J., 1975. Žánre vecnej literatúry. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo.
 
MISTRÍK, J., 1985. Frekvencia tvarov a konštrukcií v slovenčine. Bratislava: Veda.
 
NEBESKÁ, I., 1992. Úvod do psycholingvistiky. Praha: H&H.
 
NEBESKÁ, I., 2017. Jazyková norma. In: P. Karlík, M. Nekula a J. Pleskalová, eds. Nový encyklopedický slovník češtiny [online]. [cit. 2022-08-16]. Dostupné z:
https://www.czechency.org/slovnik/JAZYKOVÁ NORMA
 
PETRÁČKOVÁ, V., KRAUS, J. et al., 1997. Slovník cudzích slov. Preklad Ľ. Balážová et al.. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo.
 
RUŠČÁK, F., 2008. Štyléma – význam, či funkcia? In: D. Slančová a J. Zimmermann, eds. Výraz a význam v jazyku. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove, Filozofická fakulta, s. 303 – 306.
 
SABOL, J, 1988. Kapitoly zo všeobecnej jazykovedy. Výberová prednáška. Košice: Rektorát Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
 
SLANČOVÁ, D., 2017. Normy v jazykovej komunikácii. In: J. Wachtarczyková, ed.: Aktuálne otázky slovenského jazyka. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV, s. 39 – 49.
 
VERDONK, P., 2006. Style. In: K. Brown, ed. Encyklopedia of Language and Linguistics. 12. 2. vyd. Amsterdam et al.: Elsevier.
 
VLAŠÍN, Š. et al.,1977: Slovník literární teorie. Praha: Československý spisovatel.
 
VYBÍRAL, Z., 2000. Psychologie lidské komunikace. Praha: Portál.
 
WALKOVÁ, M., 2014. Rozdiely medzi slovenským a angloamerickým odborným štýlom na príklade jazykovedných textov. In: Jazyk a kultúra. Roč. 5, č. 19 – 20.
 
WIKIPEDIA, 2022. Georges-Louis Leclerc, Comte de Buffon [online] [cit. 2022-08-12]. Dostupné z: https://en.wikipedia.org/wiki/Georges-Louis_Leclerc,_Comte_de_Buffon
 
WIKIPÉDIA, 2022. Netiketa [online]. [cit. 2022-08-20]. Dostupné z: https://sk.wikipedia.org/wiki/Netiketa
 
WIKIPÉDIA, 2021. Peircův triadický model znaku [online]. [cit. 2022-08-20]. Dostupné z: https://cs.wikipedia.org/wiki/Peirc%C5%AFv_triadick%C3%BD_model_znaku
© 2021-2022 - FF PU v PREŠOVE
Návrat na obsah